Už 3. augusta sa na Nádvorí Stredoslovenského osvetového strediska predstaví rodáčka z Banskej Bystrice speváčka Zuzana Mojžišová. Od 19.00 h sa rozoznejú okrem jej spevu aj zvuky rôznych hudobných nástrojov. Akých? To sa už dozviete v našom rozhovore. A reč nebola len o nástrojoch a koncerte.   

Autor foto: Vladimír Zrník

Vyštudovali ste Katedru hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a pracujete ako redaktorka klasickej hudby v Rádiu Devín. Od roku 2000 aranžujete a interpretujete ľudové piesne v novom šate a ste priekopníčkou žánru world music. Mohli by ste nám tento hudobný žáner priblížiť?

Hudbu mám rada, je mojím koníčkom aj povolaním. Napriek tomu, že rozumiem potrebe o hudbe rozprávať, diferencovať a klasifikovať ju, podstatné je načúvať jej a nebrániť sa prijímať aj jej nové formy a žánre. Pod označenie world music sa toho zmestí veľmi veľa. A v súvislosti s globalizačným trendom vo svete, táto množina narastá smerom k rôznorodosti etnických hudobných prvkov a aj rozmanitosti hudobných žánrov. Je to široký pojem, ktorý zahŕňa ľudovú hudbu v autentickej podobe, ale aj aranžovanú, prekomponovanú, inšpirovanú etnickými prvkami, s využitím hudobných postupov jazzu, folku, rocku, popu aj klasickej hudby. Chápem, že najjednoduchšie je našu hudbu zaradiť do žánru world music, ale podľa mňa je v aktuálnej podobe jej výstižnejšie označenie slovenská komorná hudba. Hráme čisto slovenskú hudbu, slovenské ľudové piesne pretransformované súčasným hudobným jazykom do novej podoby. Pôvodné slovenské ľudové piesne, naberajúc hudobné skúsenosti zainteresovaných muzikantov, sa ocitajú v kontexte akustickej hudby 21. storočia.

Do Banskej Bystrice prichádzate predstaviť svoj hudobný koncept PUŠČAŇA. Ako vznikal, z čoho ste pri jeho tvorbe vychádzali a kde ste hľadali inšpiráciu pri skladaní piesní?

Po dlhej pätnásťročnej hudobnej odmlke spôsobenej materinskými aj pracovnými povinnosťami, som nabrala opäť odvahu sa popasovať s hudobnou tvorbou. Lákala ma predstava, znovu otvoriť tému spracovania ľudových piesní. Už s odstupom, novými skúsenosťami a zážitkami. Celý proces sa začal výberom piesní, čo je najpodstatnejšia vec v tomto druhu hudby. Za klavírom, so zborníkmi, zbierkami a v hudobnom archíve som strávila dlhé hodiny. Mojou snahou bolo nájsť ľudové piesne z rôznych životných etáp človeka, od narodenia až po smrť. Inšpiráciou pre mňa teda boli samotné piesne, ich výraz, myšlienky, charakter a emócie. Stále ma prekvapuje nadčasovosť textov piesní. Ľudia sa v podstate zaoberajú stále rovnakými otázkami, riešia takmer identické problémy v minulosti aj dnes. Len sú posunuté v kontexte času. Potom prišla samotná rovina hudobnej tvorby a napokon tvorivá práca s hudobníkmi v štúdiu.

Vráťme sa na začiatok vašej hudobnej kariéry. Písal sa posledný deň roku 1999, keď sa zrodila myšlienka prepojenia rocku a slovenského folklóru. A prelomovým vo vašej kariére sa stal rok 2000.  

Áno, bol to vzrušujúci rok. Vznikalo niečo úplne nové, v našom teritóriu neodskúšané a bavilo nás objavovať tento neprebádaný terén. Robili sme to s veľkým entuziazmom, prirodzene až pudovo. Mňa však stále láka niekam sa posúvať, a preto som sa následne púšťala do nových projektov na báze ľudovej piesne. Napríklad aj projekt Puščaňa sa v rámci posledných dvoch rokov vyvinul do novej podoby a iného znenia.

Vaše meno sa spája v spolupráci s mnohými zvučnými slovenskými hudobníkmi. Ako to vyzerá, keď sa stretne toľko talentovaných ľudí v jednom štúdiu, na jednom koncerte? Musí to byť úžasná kombinácia energie a umenia. Je to tak?   

Mám šťastie, že sa mi darí spolupracovať s vynikajúcimi hudobníkmi. Ľuďmi, ktorí sa dokážu naladiť na rovnakú vlnu, ktorí vedia vniesť do danej témy vlastné nápady, sú kreatívni a majú chuť vnoriť sa do „ideológie“ ľudovej piesne. Nie každý hudobník dokáže s pokorou pristúpiť k ľudovej téme. Vyzerá to jednoducho, hrať ľudové piesne, ale aby bolo spracovanie kultivované, citlivé a zároveň zmysluplné, aby v hudobnej tradícii zakódovaná informácia ostala rozpoznateľná, aby nešlo len o hudobnú ekvilibristiku, je to trochu zložitejšia, ale o to zábavnejšia cesta.

Koľko albumov máte na svojom konte a ktorý je vám najbližší?

Štyri albumy. A každý je pre mňa dôležitý a vzácny. Každý je odrazom môjho vnímania a cítenia v danom období. Každý je iný a predsa ich niečo spája. Aktuálne však žijem tým posledným, Puščaňou. A tým, že Puščaňa má viacero podôb, veľkú formu a malú komornú zostavu, je to ešte intenzívnejšie.

Počas roka absolvujete množstvo domácich aj zahraničných vystúpení. Ste účastníčkou hudobných festivalov. Účinkujete v rôznych televíznych a rozhlasových produkciách. Vaše piesne sú výnimočné, rovnako ako je výnimočná celá vaša tvorba. Krok smerom k ľudovým piesňam s novodobým prevedením bol teda správny. Ako vnímate účasť folklóru v súčasnej hudbe?

To je pre mňa dosť nepríjemná otázka. Odpoviem len krátko, lebo o tom sa dá dlho rozprávať. Myslím si, že sa ľudová hudba dostala do rovnakej pasce ako počas socializmu, len má novú tvár. Komerciu.

Do Banskej Bystrice prichádzate spolu so svojim projektom PUŠČAŇA v komornom prevedení. Akí hudobníci a aké tradičné aj netradičné hudobné nástroje vás budú sprevádzať?

Album Puščaňa vznikol v roku 2019. Stáli pri mne hudobníci, ktorých som spoznala ešte pri predchádzajúcom albume v roku 2004. Oskar Rózsa, hudobník a producent dvoch mojich albumov, Martin Valihora, Andrej Šeban, Stanko Palúch a samozrejme  Rasťo Andris, ktorý so mnou hráva od začiatku. Ale pristúpili aj „staronový“ Marcel Commendant, Miki Škuta, ktorého som poznala osobne z oblasti klasickej hudby a potom nový výnimočný prvok Oskar Török. A k tomu hostia a speváčky zo SĽUK-u. Bol to krásny, veľkorysý, avšak na produkciu náročný projekt. A keďže o Puščaňu bol záujem, akosi prirodzene sa vytvorila komorná verzia, ktorá má bližšie k mojim pôvodným klavírnym aranžmánom. Zároveň dostávajú väčší interpretačný priestor inštrumentalisti Rasťo Andris – píšťalky, fujara, drumbľa, gajdica, Stano Palúch – husle, mandolína a Miki Škuta – klávesy, spev. Puščaňa si tak žije svoj vlastný život. Mení, vyvíja sa a teší ma, že má opodstatnenie. Ľudové piesne dostávajú nový rozmer a žijú tu s nami, aj so svojimi príbehmi našich prarodičov.


Spoločné hľadanie hudobného krásna pokračuje ďalej, pretože to krásno Zuzana Mojžišová spoločne s ľuďmi okolo seba neustále posúva a prináša aj všetkým ostatným. Ak atmosféru krásna chcete zažiť aj vy, prijmite pozvanie na Nádvorie Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici. Už onedlho, 3. augusta o 19.00 h, na vás čaká jedinečný hudobný zážitok v podaní Zuzany Mojžišovej a hudobníkov, ktorými sú Rasťo Andris, Stano Palúch a Miki Škuta.