Quantcast

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici 3. novembra 2011 o 17,00 hod. slávnostne odovzdá do rúk primátora Banskej Bystrice zreštaurovaný historický luster. Primátor Peter Gogola za prítomnosti pozvaných hostí a širokej verejnosti symbolicky prevezme z rúk riaditeľa Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Romana Hradeckého neobarokový luster, ktorý sa po dlhých desaťročiach opäť vracia do historických priestorov radnice.

Jedinečný luster je zložený z 1526 drobných kúskov. Tento unikát nemá obdobu. Nič podobné v období neobaroka na území Slovenska vytvorené nebolo.

Príbeh „jedného lustra“ sa začal písať koncom 19. storočia. Jeho cesta do reprezentačných priestorov Sobášnej siene banskobystrickej radnice nie je úplne jasná. Existuje viacero verzií o tom, ako sa stal súčasťou solitéru radnice. Časť odbornej obce sa prikláňa k názoru, že luster je darom od majstra kováčskeho cechu pôsobiaceho v Banskej Bystrici alebo v jeho okolí. Druhou možnosťou je, že bol vyhotovený na niektorú z krajinských výstav, ktoré sa konali vo veľkých mestách Rakúsko-Uhorskej monarchie. No a treťou variantou je zhotovenie tohto lustra na počesť 350. výročia začiatku baníckeho povstania. Túto teóriu podporuje i fakt, že samotný luster je zložený z 1526 častí, čo znamená, že počet jeho dielov sa zhoduje s rokom baníckeho povstania. Historici Stredoslovenského múzea sa prikláňajú k oveľa prozaickejšej verzii a to, že tento unikátny luster nechal zhotoviť významný banskobystrický starosta Július Csesznak ako reprezentatívny prvok niekdajšieho interiéru radnice.

Podľa kunsthistorika Jozefa Lenharta je banskobystrický radničný luster jedinečným dielom: „V dobe svojho vzniku, v závere 19. storočia, nemá na Slovensku priamu analógiu. Nič podobne veľkolepé a monumentálne nebolo v období neobaroka na Slovensku vytvorené.” Toto hodnotenie však silno kontrastuje s ďalším osudom historického lustra a jeho cestou do zbierok Stredoslovenského múzea.

Technický stav lustra ako aj jeho umelecká hodnota boli pred reštaurovaním odbornými pracovníkmi múzea značne znehodnotené. Pod fyzické opotrebovanie sa podpísal čas a nešetrné zaobchádzanie. Pravdepodobne v 80. rokoch minulého storočia bol z radnice odstránený pre jeho už nevyhovujúci stav.  Následne ho rozobrali a vyhodili ako odpad do kotolne v priestoroch radnice. Jedinečnú historickú pamiatku zachránili až zamestnanci Stredoslovenského múzea, v ktorom dnes patrí ku skvostom zbierkového fondu. Práve preto sa múzeum rozhodlo vyrozprávať „príbeh jedného lustra“ zo „smetiska dejín“ až do svetla reflektorov.

Tak ako osud človeka aj osud banskobystrického lustra poznačili ľudské ruky, ktorými prešiel. Z výslnia sa dostal na „smetisko“ aby sa po desaťročiach opäť rozžiaril. Stredoslovenské múzeum nielenže prinavrátilo historickému lustru stratený lesk, ale dnešným dňom mu vracia aj zašlú slávu.