BBonline.sk (Anna Gudzová), foto - Adam Engler, Hamza Makhchoune | 13.6.2018

Školy za demokraciu a… deti dokážu ohromné veci, sú neuveriteľne kreatívne, plné myšlienok, chcú sa rozprávať a byť vypočuté

Jedinou cestou, ako vytvoriť otvorenejšiu a tolerantnejšiu spoločnosť, je rozprávať sa spolu. Aj to je jedna z myšlienok vzdelávacieho programu Školy za demokraciu.

Prečo sú tolerancia, rešpektovanie ľudských práv, rozmanitosť a život v demokracii vôbec dôležité? Týmto a mnohým ďalším otázkam a témam sa venuje vzdelávací program pre základné a stredné školy Školy za demokraciu, ktorý vznikol na pôde banskobystrickej Občianskej platformy Nie v našom meste. V tomto školskom roku je do programu zapojených 15 tried zo štrnástich základných a stredných škôl v Banskej Bystrici, Brezne a Zvolene.

S koordinátorkou vzdelávania platformy Nie v našom meste Zuzanou Szabóovou hovoríme o poslaní programu Školy za demokraciu a skúsenostiach z dvoch školských rokov realizácie programu v školách.

Ako vznikol vzdelávací program Školy za demokraciu? Bol to spontánny nápad?

Platforma Nie v našom meste, ktorú koordinuje Centrum komunitného organizovania, bola po zvolení Mariána Kotlebu za župana najmä aktivistickou platformou. Organizovali sme rozličné podujatia, ale aj protestne reagovali na nekompetentné zásahy bývalého župana. Všetci si určite spomínajú na udalosti týkajúce sa Bábkového divadla na Rázcestí či Divadla Štúdio tanca. Platforma okamžite zareagovala. Okrem toho sme organizovali aj rozličné vzdelávacie akcie na školách, no po parlamentných voľbách v roku 2016, kedy získala Ľudová strana Naše Slovensko viac než osem percent hlasov, sme si povedali, že tieto akcie musíme systematizovať. Preto sme sa rozhodli vytvoriť ročný vzdelávací program pre základné a stredné školy, ktorý je zameraný na rozvoj kritického myslenia, neformálne vzdelávanie k ľudským právam a živé knižnice. Sme presvedčení o tom, že tým, že postupne zlepšujeme aj vnútornú demokraciu v konkrétnych triedach, že vedieme so študentmi a študentkami dialóg, v ktorom nevystupujeme v pozícii neomylných či tých, ktorých názor je jediný správny, a tým, že ponúkame zaujímavé, participatívne a inovatívne metódy vzdelávania, prispievame k tomu, že sa na Slovensku formuje generácia, ktorá je otvorenejšia, tolerantnejšia a schopná kriticky a kreatívne myslieť. Veľmi dôležité je pre nás aj to, že môžeme spolupracovať s množstvom veľmi schopných a aktívnych učiteľov a učiteliek.

Kto stál pri zrode myšlienky „vyučovať“ školákov demokraciu?

Základnú ideu programu v Banskej Bystrici vytvoril Rado Sloboda v čase, kedy pôsobil ako programový koordinátor platformy Nie v našom meste, v roku 2016. Program dotvárali nápady mnohých ľudí okolo platformy Nie v našom meste. Napríklad Alžbeta Brozmanová, Katarína Kurčíková a Lucia Kamarášová z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela, ktoré sa podieľali najmä na príprave spôsobu merania hodnôt a postojov na školách a procese získania oficiálnej záštity Pedagogickej fakulty nad programom, ďalej Juraj Droppa, zriaďovateľ Školy u Filipa, Alexandra Bitušíková, prorektorka pre vedu a výskum UMB, Ingrid Kosová, zriaďovateľka základnej školy Montessori vo Zvolene či lektorka Magdaléna Bernátová. V roku 2017 som nastúpila na pozíciu koordinátorky programu Školy za demokraciu a absolvovali sme šesťmesačnú prípravu, v rámci ktorej sme naše nápady skúšali na ôsmich školách a vďaka spätnej väzbe sme overovali, čo funguje a čo nie. Som rada, keď môžem teoretické vedomosti uplatňovať v praxi.

Koľko škôl je zapojených do programu?

Do programu bolo v jeho nultej fáze, teda od januára do júna 2017, zapojených osem základných a stredných škôl z Banskej Bystrice, Brezna, Zvolena a Badína. V prvom ročníku programu,  v školskom roku 2017/2018, je v programe zapojených pätnásť tried. Zapojili sa všetky školy, s ktorými sme pracovali v nultom ročníku, a pribudli ďalšie v Banskej Bystrici, Zvolene či Podbrezovej. Do programu sú zapojené štátne aj súkromné základné školy, gymnáziá a aj stredné odborné školy. Myslím, že workshopy dokážeme prispôsobiť reáliám akejkoľvek školy, sme schopní nastaviť ich tak, aby zohľadňovali časové a obsahové požiadavky učiteľov a učiteliek, ktoré sú na školách za program zodpovední a sú našimi kontaktnými osobami.

Myslíte si, že učiť mladých ľudí tolerancii, ľudskosti, formovať ich vzťah k demokracii, je v súčasnosti nutné?

Som presvedčená o tom, že aktivity, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho programu Školy za demokraciu, pôsobia presne takto. Vedieme študentov a študentky k tomu, aby vnímali svet v širšom kontexte, nie len vo svojej lokálnej bubline. Všetko so všetkým súvisí, všetko, čo sa deje, nás ovplyvňuje, a, pochopiteľne, je náročné na všetko vedieť reagovať a vytvoriť si názor. Psychologička Jana Štúrová to zhrnula v niekoľkých bodoch – spoločnosť sa nepozorovane stáva ľahostajnou k bolesti a utrpeniu, prestáva v nej byť prítomná zásada pomáhať slabším, mať porozumenie pre inakosť, nepodliehať unáhleným reakciám a súcitiť. A presne na toto sa snažíme reagovať. Hoci program je primárne zameraný na prevenciu radikalizácie mládeže, obsahom našich stretnutí sú často aj rozhovory o tom, čo študentov a študentky trápi pri spolužití v triede, v škole, a niekedy aj doma. Sme v prvom rade ľudia a myslíme si, že jedinou cestou, ako vytvoriť otvorenejšiu a tolerantnejšiu spoločnosť, je rozprávať sa spolu.

Zuzana Szabóová

Ako v praxi prebieha realizácia programu Školy za demokraciu?

Každá trieda, ktorá je do programu zapojená, absolvuje počas školského roka desať workshopov. Tie sú zamerané na rozvoj kritického myslenia, živé knižnice a neformálne vzdelávanie k ľudským právam. Zároveň používame aj metodiku našej partnerskej organizácie Cultures Interactive z Nemecka, ktorá prepája občiansku výchovu s umením a subkultúrami. Školám tiež odporúčame rôzne kultúrne podujatia, či už v Divadle Štúdio tanca, Bábkovom divadle na Rázcestí, Stredoslovenskej galérii alebo Kultúrnom centre Záhrada. Workshopom predchádza meranie hodnôt a postojov zúčastnených študentov a študentiek, ktoré realizujeme prostredníctvom asociačného experimentu. Na meraniach spolupracujeme s Pedagogickou fakultou Univerzity Mateja Bela a realizujeme ich pred a po absolvovaní všetkých workshopov.

Ako často sa stretávate a je to v rámci vyučovania alebo mimo vyučovacích hodín?

Program je špecifický a unikátny v tom, že počas celého roka pracujeme v každej škole s tou istou triedou. Vďaka tomu je vzťah medzi lektorom či lektorkou a študentmi a študentkami postupom času bližší, úprimnejší, otvorenejší. So študentmi a študentkami sa stretávame aspoň raz mesačne, zväčša počas hodín etickej a občianskej výchovy či dejepisu. Workshopy je však možné realizovať aj mimo vyučovacích hodín, niektoré školy túto možnosť počas tohto školského roka využili.

Čo najviac zaujíma študentov a študentky, na čo sa pýtajú?

Reakcie sú pozitívne. Veľmi obľúbené sú živé knižnice, počas ktorých majú študenti možnosť stretnúť sa a vypočuť si príbehy ľudí s ťažším životným osudom. Ľudí, ktorí žijú na Slovensku a sú príslušníkmi a príslušníčkami etnických, sexuálnych či náboženských menšín, ktorí sú často obeťami predsudkov či stereotypov. Zároveň sme veľmi radi, že pri realizácii workshopov zameraných na rozvoj kritického myslenia spolupracujeme s Tinou a Ondrom Gažovičovcami, ktorí sú v tejto téme odborníkmi a dokážu zaujať mladých ľudí aj pri náročných témach, akými sú dezinformácie, hoaxy, chyby v uvažovaní či argumentačné fauly. Najčastejšie sa venujeme témam, ktoré práve rezonujú v spoločnosti. V rámci vzdelávacieho programu dokážeme rýchlo zareagovať na zmeny a prispôsobiť témy workshopov aktuálnej spoločenskej situácii. Tieto témy ich zaujímajú najviac, sledujú správy a radi diskutujú o tom, čo sa na Slovensku deje.

Navštevujete základné aj stredné školy, sú vnímavejšie, resp. citlivejšie mladšie či staršie ročníky?

Je to rôzne, nedá sa to úplne zovšeobecniť. Všimla som si, že menšie deti – do programu sú zapojené aj triedy z piateho či šiesteho ročníka, sú zamerané veľmi vizuálne. Preferujú kreatívnu prácu, kedy môžu niečo vytvoriť, natočiť krátky film, vytvoriť plagát, nafotiť fotky či zahrať divadelnú scénku. Starší študenti a študentky radi diskutujú, rada s nimi robím aktivity, pri ktorých si trénujú čítanie s porozumením, alebo kedy sami napíšu krátky článok do novín či blog. Nedá sa povedať, ktorá skupina je citlivejšia či vnímavejšia. Každého z nich zaujíma čosi iné, preto sa snažíme do škôl prinášať čo najrozmanitejšie aktivity, ktoré dokážu upútať čo najširšie spektrum študentstva.

Udialo sa na doterajších prednáškach niečo, čo vám tak veľmi utkvelo v pamäti?

Počas školského roka sa toho pekného a podnetného stalo veľmi veľa. Skvelé diskusie so študentmi a študentkami, ich radosť z aktivít, ktoré sme robili, pocit, že som bola schopná ich zaujať, hoci na začiatku školského roka sa zdalo, že ich nič nebaví. Na jednom z posledných workshopov som na jednej základnej škole vo Zvolene robila aktivitu, počas ktorej mali žiaci a žiačky rozdelení do skupiniek pracovať s denníkmi – prečítať si články, ktoré ich zaujali, analyzovať ich a prerozprávať spolužiakom a spolužiačkam, o čo v nich šlo. V tom čase ešte prebiehal hokejový šampionát, takže niektoré skupiny si vybrali aj články, ktoré sa venovali tejto téme. Jedna ôsmačka si však vybrala článok, v ktorom bola analýza prejavu Alexandra Solženicyna na Harvarde v roku 1978. Bol to náročný text, no aj tak si ho vybrala, zrozumiteľne prerozprávala spolužiakom obsah a povedala naň aj vlastný názor. Vždy je pre mňa úžasné vidieť v praxi, ako nás deti dokážu prekvapiť, a potom prísť na to, že tie prekvapenia sú často spôsobené len tým, že ich my sami podceňujeme. Dokážu ohromné veci, sú neuveriteľne kreatívne, plné myšlienok, ktoré chcú zdieľať, chcú sa rozprávať a byť vypočuté.

Prijímate do programu Školy za demokraciu aj ďalšie školy?

Áno, budeme určite radi, ak sa v budúcom školskom roku zapoja ďalšie školy. Práve štartujeme prihlasovanie škôl do programu na školský rok 2018/2019, ktoré potrvá do polovice júla. Už teraz vieme, že mnohé zo škôl, ktoré boli zapojené tento školský rok, budú v programe pokračovať. Naším cieľom je pôsobiť na väčšom počte škôl nielen v Banskej Bystrici, ale aj v iných mestách v našom kraji. Učitelia a učiteľky, ktoré majú záujem zapojiť svoju školu do programu Školy za demokraciu, ma môžu osloviť mailom na zuza@cko.sk, rada im pošlem viac podrobností o programe, alebo sa s nimi stretnem osobne.

Prihlášku do programu Školy za demokraciu nájdete tu…

Fotogaléria