Odchádzajú. A to napriek tomu, že od niektorých ich zdravý lokálpatriotizmus vyžaduje, aby ostali. Banská Bystrica už niekoľko rokov bojuje s úbytkom obyvateľstva. Samozrejme, príčin je mnoho. Pôrodnosť a úmrtnosť je len jeden z faktorov. Hlavnejším a s prvým faktorom veľmi súvisiacim je migrácia obyvateľov.
Niektorí sa odsťahujú len sem za humno, do blízkej obce a v meste naďalej pracujú. Iní sa odsťahujú až za hranice okresu, kraja, štátu či kontinentu. Na chvíľu či natrvalo. No a samozrejme, ľudia sa sťahujú aj do Banskej Bystrice. Mimochodom všimli ste si ten paradox? Súvisiaci tiež s tým, že ešte stále sa ľudia do Bystrice aj sťahujú? Z mojej skúsenosti vyplýva, že aj keď našinec by rád v meste zotrval a našiel si tu prvú či ďalšiu prácu, reálne vidí svoje možnosti za hranicami kraja. Tam vidí viac potenciálnych zamestnávateľov, väčšie množstvo ponúk, príležitostí. Často sa mu od nás naozaj nechce, ale vidina vyššieho platu a väčšej firmy ho zláka. Nuž, veď to môže byť odrazový mostík pre to, aby sa do svojho obľúbeného mesta vrátil a zúročil nadobudnuté skúsenosti. Veď netreba hádzať prvé, čo príde pod ruku do pomyselného žita, ktoré už v dnešnej dobe, priznajme si, ani nemáme po ruke. Ale aj hľa ten paradox! Spýtajte sa niekoho z neďalekej obce či z iného, trebárs 
trochu menšieho mesta. Aká je jeho postupnosť? No, najskôr na Vás pravdepodobne vytiahne blízke väčšie mestá, ktoré sú pre neho potenciálne zaujímavé a až za ne zaradí Bratislavu a ostatný svet. Takže sme vo svojej podstate rovnakí. Rovnako skeptickí. Presúvame sa rovno mimo doterajšieho pôsobiska, pretože vždy sa javí krajšie to, čo nepoznáme.
A tak sa znenazdania krútime okolo otázky, ktorá sa sama nevyrieši. Ako v meste zabezpečiť široké spektrum pracovných pozícií, ktorých sa dožadujeme? Domnievam sa, že vytváraním pracovných pozícií predavačiek v nezdravých klimatizovaných priestoroch nákupných centier, ktorých čoskoro opäť pribudne, to nepôjde. Tak ako vyriešiť tento odliv? Sebestačnosť (najmä poľnohospodárska) a dokonca aj kus zdravého sedliackeho rozumu. Pracovať na tom, aby bol región a vlastne aj štát čo najviac sebestačný. To je jediné, čo krajinu môže vzpružiť a navyše zabezpečiť, že bude atraktívna aj pre ďalšie generácie. A čo ten kus rozumu? Nuž, musíme si uvedomiť, že takmer každá práca vytvára hodnotu a je potrebná.
