Najprv siedme Zumenievanie pod Hrbčokom v Rudlovej a potom vernisáž autorskej výstavy v Moskve. Také sú najbližšie plány banskobystrickej výtvarníčky Ľubice Lintnerovej.

Zumenievania Pod Hrbčokom, stretnutia ľudí, ktorí tvoria a milujú „vymyslela“ Ľubica Lintnerová pred siedmimi rokmi.

Jeden deň v roku sa jej čarovný domček a záhrada Pod Hrbčokom v banskobystrickej mestskej časti Rudlová zaplní umelcami a umením všetkého možného druhu a desiatkami návštevníkov, záujemcov o umenie, priateľov, či len náhodných okoloidúcich, ktorých zlákajú tóny melódie, vôňa gulášu, smiech a veselá vrava vychádzajúca spoza veselej modrej brány.

Pomyslene bude v sobotu 8. júla táto brána od 12. hodiny otvorená pre všetkých, ktorí chcú prísť a nasať neopakovateľnú atmosféru, aká na Zumenievaniach už tradične vládne. Pomyselne preto, lebo v dome žijú aj zvieratká, ktoré by mohla otvorená brána zlákať na výlet. Takže, stačí zazvoniť a brána sa vám otvorí.

Aj tento, siedmy raz, sa Pod Hrbčokom zídu „zumenievači“ zo sveta hudby, výtvarna, divadla aj litery, chýbať nebudú fotografi, ochranka, víly ani strašidlá a, samozrejme, ani šéfkuchári. Príde majster slova a zábavy Milan Markovič, zaspievajú súrodenci Babjakovci, Robo Mikla, Jana Orlická a ďalší, záhradu ozdobia umelecké diela a zaznie aj poézia a próza.

Však, príďte sa pozrieť, príďte zažiť, vidieť, vypočuť, ochutnať, zabaviť sa, zasmiať, stretnúť priateľov. Veď ďalšie Zumenievanie bude zase až o rok.

OKNÁ DO SŔDC PUTOVALI Z RUDLOVEJ DO MOSKVY

Z maľovaného domčeka spod Hrbčoka Ľubica Lintnerová krátko po Zumenievaní poletí priamo do Ruska. V Moskve sa 20. júla koná vernisáž výstavy z jej tvorby, ktorú nazvala Okná do sŕdc.

Obrazy na výstavu v Slovenskom inštitúte sídliacom v Moskve na Brestskej ulici maľovala, chystala, patlala jeden celý rok. Bude to nielen jej prvá výstava v Moskve, ale zároveň aj jej prvá návšteva v tomto meste. A tak sme sa o nej – výstave aj návšteve, s Ľubicou porozprávali.

Ako sa o vás v Moskve dozvedeli?

Nemám tušenie… Takto pred rokom mi zazvonila pevná linka, ktorú vlastne ani nedvíham. Mám ju na hľadanie mobilu po dome či záhrade. Čakala som nejakú otravnú anketu či niečo podobné. No a ozvala sa pani, že či som to ja, tá výtvarníčka, že ju poprosil pán riaditeľ moskovského Slovenského inštitútu, či by ma nenašla. Vedel len to, že som z Banskej Bystrice. Dodnes neviem, kde videl moju tvorbu. Ale určite sa ho v Moskve na to opýtam.

Výstavu ste pomenovali Okná do sŕdc…

Áno, pretože na nej dominujú tam okná. Pracovne som si výstavu nazvala Mestá ako ľudia. Obrazy som maľovala do starých okenných rámov. Okrem dominánt daného mesta je v nich príbeh môjho priateľa či priateľky, čo v tom meste žije. Každý obraz, teda mesto, som konzultovala s človekom, čo má k nemu vzťah. Napríklad, starý Prešporok s Milanom Markovičom, Spišskú Novú Ves s botanikom Milanom Barlogom, Košice s bábkarom Tomášom Plaszkym… Okná do sŕdc sú o nás, o našom krásnom Slovensku.

Koľko diel vystavujete?

Devätnásť obrazov a sú už v Moskve. Z toho jedenásť obrazov mám zapožičaných od ich majiteľov. Inak, ja by som si ich sama sebe nepožičala, lebo ktovie, kedy sa na jeseň vrátia. (Smiech.) Je to viazané na diplomatický voz z nášho ministerstva zahraničných vecí. Výstava je ich akcia. Bude trvať dva mesiace.

Ako dlho ste sa na túto výstavu pripravovali?

Celý rok. No keďže treba z niečoho aj žiť, niektoré obrazy som priebežne aj predala, ale s podmienkou, že mi ich majitelia zapožičajú na výstavu.

Zúčastníte sa vernisáže osobne?

Áno. Do Moskvy letím 17. júla, aj s priateľmi Barlogovcami. Danielka je kurátorka výstavy a Milan mi robí fotodokumentáciu. Okrem toho s nami letí aj moja ruská kamarátka Svetlana. Čo je veľmi fajn.

Bude to vaša prvá návšteva Moskvy?

Áno, a veľmi sa teším! Ale zároveň mám aj veľký strach. Ako sa poznám, asi sa tam pri tej ich krásnej architektúre a umení rozplačem. (Úsmev.) Moskva je jedno z centier umenia na svete. Bude to sila, viem to už teraz.

Plánujete tam zostať dlhšie?

Nie, len pár dní, ale naplno! Využijem každú možnosť nabažiť sa umenia. Z Moskvy odlietame 21. júla. Len Svetlana pokračuje ďalej…

A po rusky ešte viete?

Da… da… da! (Smiech.)