Divadlo Štúdio tanca má na banskobystrickej kultúrnej scéne už takmer dvadsať rokov svoje stále miesto. Svedčia o tom aj ohlasy a reakcie divákov a diváčok na nedávno premiérovanú inscenáciu Pastierka vlkov.

Napriek tomu, že podmienky fungovania divadla sú v poslednom období stále veľmi neštandardné, a napriek všetkým prekážkam, ktoré divadlo musí prekonávať, tvorba divadla nestráca na kvalite a hĺbke. Reakcie divákov na predstavenia sú silne pozitívne, čo potvrdila aj inscenácia tanečnej rozprávky Pastierka vlkov, ktorá mala premiéru na prelome marca a apríla tohto roku. Zatiaľ takmer tisíc divákov a diváčok všetkých vekových kategórií prišlo povzbudiť Červenú Čiapočku, aby prekonala strach z neznámeho a objavila vo svojom vnútri slobodné dievčatko Linu. A počet divákov a diváčok sa nesporne zvýši počas júna, kedy Pastierka vlkov ovládne nielen domácu scénu Divadla Štúdio tanca, ale predstaví sa aj v bratislavskom A4 priestore pre súčasnú kultúru.

O Pastierke vlkov, o sezóne, ktorá zanedlho končí, ale aj o všeličom inom hovoríme s choreografkou Zuzanou Ďuricovou Hájkovou, zakladateľkou a riaditeľkou Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici.

Prečo ste sa rozhodli založiť tanečné divadlo práve v Banskej Bystrici?

Všetko malo akúsi svoju prirodzenú postupnosť. Do Banskej Bystrice som prichádzala z Bratislavy ako hosťujúca choreografka Štátnej opery, na pozvanie režiséra Martina Bendika, a neskôr som dostala ponuku stať sa v Štátnej opere šéfkou baletu. Po viacerých peripetiách prišla možnosť osamostatniť súbor a vytvoriť fungujúci subjekt divadla – Štúdio tanca. Chopila som sa jej s nadšením, pretože vždy som v sebe nosila túžbu vybudovať tanečné divadlo.

Pôsobíte a žijete tu už viac ako dvadsať rokov. Neoľutovali ste rozhodnutie „vymeniť“ Bratislavu za Bystricu?

Naopak, toto rozhodnutie bolo jedným z najlepších v mojom živote. Poslúchla som intuíciu opustiť bezpečné miesto svojho žitia a pôsobenia a chopiť sa šance. V Bystrici som mohla s obrovskou podporou a pochopením robiť prácu, ktorá ma napĺňala, našla som tu rodinu a blízkych ľudí. Ale aby som bola celkom úprimná, v posledných troch rokoch som pocítila aj trpkú príchuť života v Bystrici. Súvisí to s faktom, že naše divadlo sa chtiac-nechtiac muselo vyhraniť proti praktikám vedenia bystrickej župy.

Je tanec stále to najdôležitejšie vo vašom živote?

Boli časy, keď bol mojou jasnou prioritou, ale vedome som pracovala na tom, aby ma nepohltil. Tanec v mojom živote je stále dôležitý, ale najdôležitejší je Boh a za ním rodina. Dôležití sú pre mňa aj ľudia, ktorých mám okolo a s ktorými pracujem.

Zanedlho končí divadelná sezóna. Keď sa za ňou „obzriete“, čo vám zíde na um ako prvé?

Námaha, vytrvalosť, ale aj odmena. V divadle máme stále veľmi neštandardné podmienky fungovania. Keďže, ako iste viete, sme „nechcené“ divadlo, odráža sa to vo všetkých aspektoch našej dennodennej práce. Napriek všetkým prekážkam však preráža silný tvorivý element a jeho výsledkom sú mimoriadne silné reakcie divákov na naše predstavenia.

Divadlo tanca v júni ovládne Pastierka vlkov, ktorá mala premiéru koncom marca tohto roku a je mimoriadne úspešná. V čom, podľa vás, tkvie úspech tejto inscenácie?

Najmä v dvoch veciach, v jej posolstve,ktoré vychádza z literárneho námetu knižky manželov Šukovcov a hovorí o prekonaní strachu a návrate k slobodnému prejavu, a potom v harmonickom inscenačnom tvare. Tvorí ho súhra tanca, hudby, scénografie ako i pôvabné obsadenie hlavnej roly dievčatka Liny malými tanečníčkami z našich kurzov, Eliškou a Miou. Pastierka vlkov oslovila nielen naše stále publikum, ale aj úplne novú divácku základňu. Spomínané pútavé vizuálne spracovanie a posolstvo z nej robia prekrásne rodinné predstavenie.

V divadle sa venujete aj výchove malých tanečníkov a tanečníčok. Máte v umeleckom súbore divadla vlastných „odchovancov“?

V umeleckom súbore máme odchovancov tanečného odboru bystrického konzervatória. Tí u nás často získajú angažmán. Tanečnej výchove tých najmenších sa venujeme na kurzoch Divadla Štúdio tanca, tie sú však určené pre záujemcov z radov verejnosti, nie profesionálom.

A môžete nám priblížiť projekt Tanec v laviciach?

Tanec v laviciach Divadlo Štúdio tanca odštartovalo začiatkom sezóny 2016/2017. Inšpirované skvelou spoluprácou s materskými školami, ktoré sme navštevovali s projektom Dotkni sa tanca, sme chceli priniesť súčasný tanec aj žiakom základných škôl. Koncepciu projektu sme zverili externej spolupracovníčke, choreografke a performerke Kataríne Zagorski. V prvej fáze projektu sa počas interaktívnej hodiny predstavujú princípy súčasného tanca a spoločne sa tvorí pohyb. V ďalšej fáze, ktorú sme spustili spolu s premiérou Pastierky vlkov, žiakov prizývame k spoznaniu zákulisia divadla a prípravy predstavenia. Do projektu sa zapojilo už šesť banskobystrických základných škôl.

V júni sa chystáte aj do ulíc. Počas dní mesta uvediete na námestí Nekončiaci tanec. Na čo môžu diváci tešiť v súvislosti s touto tanečnou inscenáciou?

Nekončiaci tanec nie je klasická tanečná inscenácia. Ide o exteriérový tvar, ktorý má svoje špecifiká. V našom divadle máme radi takéto „vybočenia“ z divadelného priestoru, pretože umožňujú vyskúšať si celkom iný princíp kontaktu s ľuďmi. Nekončiaci tanec je voľnejším útvarom,so svojbytnou choreografiou, ktorý umožňuje vstup a participáciu viacerým účinkujúcim. A keďže teraz máme silnú éru spolupráce s deťmi, v prípade dní mesta to budú ony, kto posilní náš tím.

A potom prídu prázdniny a divadlo na celé leto zatvoríte?

Divadlo v lete nikdy nezatvárame. Aj keď umelecký súbor má divadelné prázdniny a zaslúžene oddychuje, ostatní zamestnanci ďalej pracujú, či na bežných denných úkonoch alebo príprave ďalšej sezóny, prípadne revitalizácii  priestorov, niekedy aj doháňame,čo sme počas hrania nestihli.

Čo pripravujete do novej sezóny?

V novej sezóne sa tešíme v prvom rade na ďalší ročník festivalu Tvorivé dni pre vás, tentoraz s podtitulom Kompozícia/Improvizácia/Tvorba. Divadlo v ňom spolupracuje s viacerými slovenskými konzervatóriami. Tento týždeň nás vždy nabije energiou. Pripravené sú dve premiéry. Inscenácia Prevaha je titul, ktorý uvedieme v mojej choreografii v spolupráci so skladateľom Matejom Háaszom. Mojou snahou bude vzdať hold umeniu, v ktorom tvorivosť, duch a duša víťazia. Inscenácia Ghost vzniká v spolupráci vynikajúcich umelcov Petra Miku, choreografa žijúceho a tvoriaceho v Španielsku, a skladateľa Petra Zagara. Mikova kompozičná zručnosť vychádza z princípu vynikajúceho poznania ľudského tela a prirodzeného  využitia jeho fyzických maxím. Preto jeho choreografie, napríklad naše známe predstavenie Posed, sú obrazom majstrovskej zručnosti.

Pastierku vlkov v Divadle Štúdio tanca si v tejto divadelnej sezóne môžete vychutnať ešte v  nedeľu 11. júna (16. hod.) a v stredu 14. júna (17. hod.). Nekončiaci tanec v piatok 16. júna na Námestí SNP začína o 19.30 hod.