Anna Gudzová, foto – archív M. Čerňanského | 8.3.2018

Rozhovor a súťaž o knihu: Keď muž, ktorý má všetko, stratí to podstatné a napokon aj sám seba

Písať začal preto, lebo chcel spievať. Ako desaťročný napísal prvé pesničkové texty. Neskôr to boli príbehy o pirátoch a v puberte sa zbláznil do poézie.

Miloval prekliatych básnikov a generáciu beatnikov. Tiež skúšal tvoriť verše a pracoval na románe, ktorý by dnes dostal nálepku young adult. Nikdy to však nedotiahol do konca a tak si raz povedal, že sa tomu skúsi venovať poriadne a… v roku 2014 mu vyšla prvotina Paríž na viac spôsobov.

Roman Čerňanský mal v škole rád dejepis, literatúru a cudzie jazyky. Po gymnáziu však vyštudoval manažment na trnavskej Technickej univerzite a do jeho života vstúpila technika, ktorá ho doteraz živí. Pracuje ako projektový manažér v oblasti priemyselnej automatizácie a medzi jeho záľuby v tejto oblasti patria najmä autá.

Koncom minulého roka mu vyšla druhá kniha – Zámena. Príbeh o úspešnom mužovi, odohrávajúci sa v Bratislave a na Malte, má v sebe všetko, čo má dobrá kniha mať. Pohltí vás už od prvých stránok. Obnažuje, a to doslova, vnútro muža. Jeho myšlienky, pocity, sny aj pudy. Všetko, čo sa odohráva v jeho hlave, srdci aj… v nohaviciach.

Čitateľov, a čitateľky zvlášť, bude iste zaujímať, kto je tento muž. Je Rasťo skutočný a či „vymyslený“?

Možno niektorých čitateľov, respektíve čitateľky sklamem, ale Rasťo Ivanovič je vymyslená postava. No napriek tomu je veľmi skutočná, pretože chlapov ako on behá po svete veľa. A priznám sa, že počas písania táto postava doslova ožila a bude mi chýbať. Rasťo nie je prototypom dobrého chlapca, ale je to zaujímavý týpek, ktorého by mi nevadilo mať za kamaráta.

Áno, Rasťo má asi všetky vlastnosti zlého chlapca. Strieda ženy, rád si vypije a aj inak povystrája, a robí si čo chce. No ženy ho milujú. Ženy majú rady „zlých chlapcov“.

Asi tomu tak je, hlavne v tom mladšom veku. Zlí chlapci sú jednoducho cool a ženy chcú mať po svojom boku radšej frajera ako nejakého nudného dobráka. Možno je za tým túžba po dobrodružstve. A možno je pravda, čo sa hovorí, že muž, keď si berie ženu dúfa, že sa po svadbe nezmení. No a žena zase očakáva, že muž sa zmení.

Sú ženské romány a potom rôzne ďalšie knihy. Pojem mužský román fakticky neexistuje. Teda mužský v tom zmysle, v akom sú ženské romány ženskými. Váš román Zámena ale je mužský.

Toto je veľmi zaujímavá myšlienka. Nenapadlo mi to, ale súhlasím s vami. Možnože by to bola presne kategória, kam by sa táto kniha dala zaradiť. Aj keď si myslím, že príbeh je príťažlivý rovnako pre mužov ako i pre ženy.

Seriem na smrť, aj tak je ženského rodu, asi preto jej nedokážem byť verný… to je citát z knihy. Veľa pohrôm a katastrof je rodu ženského. Aj vojna, migréna, rakovina alebo… nevera? Pritom nevera je vraj výsada mužov.

Ak by sme sa nato pozreli z lingvistického hľadiska, tak v slovenčine tomu tak je. Ale napríklad v nemčine má vojna alebo rakovina mužský rod. Prečo tomu tak v tom ktorom jazyku je, by nám asi vedeli odpovedať jazykovedci. Nemyslím si však, že nevera je výsada mužov. Skôr to závisí od konkrétneho človeka, aké má libido a morálne zábrany. Ak by nebolo neverných žien, muži by to mali podstatne ťažšie a určite by klesol aj celkový počet nevier. (Úsmev.)

V knihe je krásna charakteristika skutočnej lásky. Ste s ňou stotožnený, cítite to tak aj vy?

Áno, verím, že skutočná láska je večná. Konkrétne táto myšlienka mi napadla na základe môjho okolia, kde poznám viacero ľudí, ktorí po strate partnera, citujúc knižku, „blúdia ako anjeli v tme so zhasnutou sviečkou a hľadajú čo stratili“…

Zámena… prečo nie Zmena? Lebo napokon sa našla žena, ktorá by Rasťovi mohla zmeniť život. Aj keď, príbeh zostal otvorený.

Preto, že sa jedná o nečakanú zámenu. Rasťo si ju veľmi želal, ale úplne inú ako tá, ktorá prišla. Aj keď, ako ste správne spomenuli, príbeh zostal otvorený a každý čitateľ si ho môže domyslieť po svojom.

Roman Čerňanský (1982) sa narodil v Topoľčanoch. Vysokoškolské časy prežil v Trnave a neskôr pracovne zakotvil v Bratislave. V súčasnosti žije v Hainburgu nad Dunajom, v rakúsko-slovenskom pohraničí. Písaniu sa venuje (s prestávkami) od detstva. Debutoval knihou Paríž na viac spôsobov (Spolok slovenských spisovateľov, 2014). Román Zámena, o ktorý prejavili záujem tri vydavateľstvá, vyšiel vlani v českom vydavateľstve Brána, ktoré ju okrem slovenskej verzie tento rok vydá aj v českom jazyku.

Súťaž o knihu Zámena

Rasťo mal všetko, ale pri ceste, akou to získal, stratil to podstatné a nakoniec skoro aj sám seba…

Rasťo Ivanovič je prototypom úspešného človeka dnešnej doby – kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry, ktorú vlastní so svojím priateľom Igorom. Obaja si užívajú konzumnú spoločnosť plnými dúškami – najmä ženy, ktorým nevedia odolať.

Igor je ženatý a Rasťovi stroskotá kvôli tejto vášni každá známosť. Tá posledná ho položí na kolená. Keď od neho odíde Rebeka, uvedomí si, ako veľa stratil a začne sa odvíjať príbeh, v ktorom sa retrospektívne odrážajú predošlé vzťahy a činy, ktoré formovali jeho osobnosť. Sujet sa zároveň posúva dopredu. Hlavný protagonista zažije pri hľadaní svojho strateného Ja viaceré dobrodružstvá, pri ktorých dej graduje do nečakaných prekvapení.

Do súťaže o knihu Zámena (Brána, 2017), s venovaním a podpisom   autora, zaradíme všetkých, ktorí do pondelka 12. marca odošlú vyplnený formulár.

Súťaž je ukončená.

Fotogaléria