Tvorba speváčky a skladateľky Hany Šebestovej odzrkadľuje jej život, životné skúsenosti, pocity, púť životom, ako aj jej hudobný a kreatívny vývoj. To všetko vložila do svojho debutového albumu Utajená.

Snom Hany Šebestovej vždy bolo nahrať album a osloviť svojou hudbou ďalších ľudí. A tento jej sen sa naplnil. Utajená získala Cenu verejnosti Esprit za najlepší slovenský jazzový album vydaný v roku 2016, o ktorej rozhodli poslucháči internetovým hlasovaním.  CD Utajená obsahuje jedenásť pesničiek a má trištvrte hodiny…

Ako dlho ste zbierali, vyberali skladby na tento, svoj prvý album?

Album obsahuje najmä piesne z môjho skoršieho obdobia, dá sa povedať, že je to zbierka piesní z dvadsiatich rokov života. Materiál som mala možno aj na dva albumy, snažila som sa však vybrať piesne, ktoré nesú určité posolstvo a boli hudobne zaujímavé. Album obohacujú dve anglické piesne. Prvá je džezový štandard A Garden in the Rain. Na jej výbere sme sa zhodli s producentom albumu, Ľubošom Šrámkom. Druhá a najnovšia pieseň, balada Like a Bird, vznikla v spolupráci s popredným svetovo uznávaným džezovým hudobníkom Kevinom Haysom, ktorý je významným hosťom na mojom albume. Skladby majú rozličný charakter, metaforicky opisujú medziľudské vzťahy, môj vzťah k prírode, k vesmíru ale aj k slovenskej ľudovej tradícii. Niektoré „vtipne“ popisujú vzťahy medzi mužom a ženou.

Nebolo vám „ľúto“ skladieb, ktoré sa na album napokon nedostali?

Nahrať album a osloviť mojou hudbou ďalších ľudí, bolo vždy mojím snom. Takže som si už dlhšie predstavovala, ktoré piesne som na ňom prioritne chcela. Vybrala som z piesní, ktoré obstáli v skúške času, ktoré nesú určité posolstvo, alebo pre mňa majú hlbší osobný význam a boli hudobne zaujímavejšie, alebo sa väčšmi hodili do konceptu Utajenej, ktorá po dvoch rokov nahrávania získala dnešnú podobu. Dôležitá bola tiež nadväznosť piesní, či už charakterovo alebo hudobne, no zároveň ich odlišnosť a celková vyváženosť albumu. Bohužiaľ, niektoré piesne sa na CD nedostali a počas nahrávania vzniklo tiež zopár nových. Čas ukáže, čo s nimi bude.

Dúha, Breza, Záhradník či Záhrada v daždi alebo Ako vták… Podľa názvov aj textov pesničiek je vašou veľkou inšpiráciou príroda. Je to tak?

Áno, príroda je pre mňa veľmi dôležitá, cítim sa v nej slobodná, uvoľnená a nabíja ma energiou a nápadmi. Niektoré texty však súčasne metaforicky opisujú medziľudské vzťahy. Dá sa povedať, že sa v tej prírode skrýva niečo viac.

Inak, aj vaša Breza je taká smutná ako báseň Márie Rázusovej-Martákovej s rovnakým názvom…

Priznávam sa, že netuším, čo pani spisovateľku inšpirovalo napísať baladu Ranená breza. Moja Breza odzrkadľuje príbeh o skutočnej breze, ktorú som dostala, a sama si ju zasadila, ako malé dievča. Postupne so mnou rástla, až ma prerástla… a bohužiaľ, prišiel deň, keď dlhé korene začali narúšať statiku okolitých stavieb, a museli ju vykopať. Ten strom mal pre mňa veľkú hodnotu, väčšiu, než vtedy ktokoľvek tušil. Poslucháči však medzi riadkami objavia hlbšie životné skúsenosti a prekážky, ktoré treba prekonať. Príroda je nadovšetko, príroda je život. Milujem stromy, lesy lúky, jazerá, najmä tie naše, slovenské. Bez prírody by nebolo nič a myslím si, že by sme si ju mali viac vážiť a chrániť!

Na albume s výsostne vašou tvorbou je aj skladba Záhrada v daždi (Garden in the Rain) Carrolla Gibbonsa a Jamesa Dyrenfortha, ktorá bude mať pomaly už aj sto rokov. Prečo práve táto skladba?

Ľuboš Šrámek mi dal priateľskú radu, že na debutovom albume by sa mal objaviť aspoň jeden džezový štandard. Džezové balady mám veľmi rada a táto sa v poslednom období zaradila medzi moje najobľúbenejšie. Možno práve preto, že je veľmi poetická,  trocha staršia, nie veľmi známa a viaže sa k prírode. Navyše je to jedna z piesní, na ktorých sme s Ľubošom spolupracovali v minulosti, a obaja sme sa na jej výbere pohotovo zhodli. Ľuboš už mal hotové podklady aranžmánov, ktoré stačilo minimálne upraviť. Tejto balade predchádza moja krátka pieseň Rainbow, ktorá vznikla nezáväzne od nej a dlhý čas som ju nevedela dokončiť. Vtedy mi napadlo použiť ju ako úvod k tomuto džezovému štandardu a nakoniec sa stala úvodom celého albumu.

Pieseň Ako vták (Like a Bird), ako ste už spomenuli, ste naspievali s významným americkým džezovým klaviristom Kevinom Haysom. Ako vznikla táto spolupráca?

Vznikla na základe priateľstva. Kevina Haysa si veľmi vážim ako človeka i úžasného hudobníka a ani vo sne by mi nenapadlo, že by mohol byť súčasťou tohto projektu. Je to pre mňa obrovská česť. Kevinovi sa už v minulosti páčili moje piesne a túto počul medzi prvými, keď ešte nebola dokončená. O rok som sa ho spýtala na názor a ponúkla som mu prípadnú spoluprácu. Kevina pieseň oslovila, dokončil ju textovo aj hudobne, a Like a Bird je teda naša spoločná pieseň, z čoho mám veľkú radosť.

V buklete prirovnávate svoj album k odyseovskej púti na Itaku… Čo vás poháňa, čo vám pomáha pri tvorbe a vôbec, v živote?

Moja tvorba odzrkadľuje môj život, moje životné skúsenosti, pocity, púť životom, ako aj môj hudobný a kreatívny vývoj. Tak ako v Odysei, dôležitá je v prvom rade cesta, púť, a to čo sa na nej naučíme, čo získame, nie jej cieľ. Na mojej ceste sa snažím myslieť pozitívne a ani v ťažkých chvíľach sa nevzdávať svojich snov a ísť za nimi. Poháňa ma zmienená Odysea, cesta, cestovanie, stretnutia s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, no i spoznávanie nových ľudí, krajín, kultúr, prírodných či umeleckých krás. Neustále sa snažím vzdelávať a posúvať sa ďalej, rozširovať si obzory, hľadať nové životné aj umelecké inšpirácie. Čas, ktorý máme, je dar a mali by sme ho pozitívne využiť a snažiť sa obohacovať nielen seba, ale aj iných.

Hana Šebestová pochádza z Holíča. Vyštudovala učiteľstvo hudobnej a výtvarnej výchovy na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a semester na Karlovej Univerzite v Prahe. Po štúdiu pracovala šesť rokov ako pedagogička na ZUŠ v Holíči. Od útleho detstva sa venuje hudbe, tvorí vlastné skladby a dlhodobo sa venuje džezu.

Posledných deväť rokov žije a súbežne pôsobí v Grécku, kde sa okrem iného venuje organizovaniu kultúrnych aktivít, ako napríklad organizácii Medzinárodných džezových dielní, organizovaniu nielen hudobných mládežníckych výmen, hudobných seminárov. Taktiež pôsobí ako art mentor na rôznych umeleckých výtvarných projektoch s gréckymi i medzinárodnými účastníkmi.

Súťaž o CD Utajená

Folklór, etno, vážna hudba, blues či pop. Hana Šebestová sa na svojom debute predstavuje ako skúsená hudobníčka s ucelenou predstavou o finálnej atmosfére nahrávky. Medziľudské vzťahy, intenzívny vzťah k prírode, ale aj obzretie za ľudovými tradíciami. Témy albumu Utajená korešpondujú s jeho mystickým názvom. Rovnako neuchopiteľný je aj charakter jednotlivých skladieb. Rôzne tóniny, metrum, tempo. Pozoruhodný debut s elitným hudobným obsadením a výnimočným skladateľským rukopisom.

Do žrebovania o album Utajená (Hudobný fond, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do nedele 4. novembra správne odpovedia na otázku: Koľko skladieb je na debutovom albume Hany Šebestovej?

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Ľudmila Pěčová.