Quantcast

Na urgentnom príjme už zaškolili personál, aby sa dokázal postarať o bezpečnosť v prípade, že príde pacient s podozrením na koronavírus. Presný postup si nacvičili na figurantke podľa metodického plánu, ktorý vydal hlavný hygienik.

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) vydali metodický postup, podľa ktorého by mali postupovať všetky nemocnice a v týchto dňoch si ho už aj skúšajú na simulovaných prípadoch.  „Cvičenia prebiehajú vo všetkých fakultných a univerzitných nemocniciach. Je spracovaný metodický plán, usmernenie, ktoré bolo vydané hlavným hygienikom, aby ho personál zvládol v praxi a aby nevznikala panika,“ hovorí Anton Tencer, riaditeľ odboru krízového manažmentu MZ SR.

Situáciu si lekári vyskúšali na figurantke

Na urgentný príjem Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici prichádza pacientka – figurantka, ktorá má podozrenie na nový koronavírus. Okrem príznakov má aj cestovateľskú anamnézu, pred niekoľkými dňami sa vrátila z Číny. Asistentka na recepcii si nasadí rúško, ďalšie podáva pacientke, ktorú zároveň usadí v izolačnej miestnosti. O chvíľu k nej prichádza lekár v špeciálnom oblečení, ktorý na základe príznakov vyhodnotí situáciu. Ak ju považuje na vážnu, kontaktuje krajské operačné stredisko, odkiaľ vyšlú na to vyčlenenú sanitku s personálom v bezpečnom oblečení. Pacientku prevezú na infekčné oddelenie. Medzitým personál v špeciálnom oblečení dekontaminuje priestory.

Po príchode na infekčné oddelenie bude vchod zabezpečený tak, aby sa k pacientke nikto nepriblížil. „Po odovzdaní do rúk lekárov je pacient 14 dní pozorovaný v karanténe a urobia sa mu laboratórne vyšetrenia na prítomnosť koronavírusu,“ hovorí Milan Urbáni, medicínsky riaditeľ Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Zatiaľ nemocnica takýto postup nemusela využiť, dvoch pacientov s podozrením na koronavírus totiž doviezla už sanitka, takže úvodnú  časť metodického postupu si lekári ešte v praxi nevyskúšali.

Ohrození sú aj pacienti v čakárni

Proces odvezením pacientky neskončil. Podľa metodického plánu musia zabezpečiť ochranu pacientov v čakárni, ktorí mohli prísť do kontaktu s pacientkou podozrivou na nebezpečný vírus. Oddelenie urgentného príjmu uzatvoria. „Musíme zabezpečiť uzatvorenie vstupu a výstupu na urgent, aby nám sem niekto nevbehol alebo neodišiel, aby sa prípadné riziko nákazy nešírilo ďalej,“ hovorí Roman Lutty, primár urgentného príjmu. Dodal, že personál spíše zoznam s kontaktmi všetkých pacientov a ten posunú epidemiológom, ktorí ich budú sledovať.

Testy už robia aj na Slovensku

Od minulého pondelka sa už vzorky na nový koronavírus  vyšetrujú aj na Slovensku v Národnom referenčnom centre. Doposiaľ sa posielali do Nemecka. „Preverovanie je oveľa rýchlejšie, je to do niekoľkých hodín, pôvodne, keď sa zasielali do Nemecka to trvalo približne 48 hodín,“ vysvetľuje Zuzana Eliášová, hovorkyňa MZ SR. Dodala, že rezort vyčlenil finančné prostriedky na novú techniku, ktorá zabezpečí detailnejšie preverovanie infekčných ochorení.

Koronavírus má druhý stupeň biologickej bezpečnosti

Infekčné ochorenia sú zaradené do škály stupnice biologickej bezpečnosti (BSL), z ktorej vyplývajú následné preventívne a technické opatrenia pre personál aj pacienta. „Koronavírus je na dvojke, takých je oveľa viac. Je to ťažšie chrípkové ochorenie. Keď cvičíme stupnicu tri, pacienta prevážame vo vaku, je tam iné oblečenie, ľudia idú do komory,“ vysvetľuje riaditeľ Milan Urbáni.

Šírenie vírusu je však agresívne a prenáša sa vzduchom. „Je potrebné, aby si každý človek zvážil, či je nutné vycestovať. Hlavne do tých postihnutých oblastí ako je Čína odporúčam zvážiť cestu,“ upozorňuje Ján Mikas, hlavný hygienik SR.

Sezónna chrípka alebo nebezpečný koronavírus?

Aj keď koronavírus už prišiel do Európy, faktom je, že Slovenskom prechádza aj vlna bežnej chrípky, ktorá každoročne zvyšuje počty chorých pacientov. Preto treba rozlišovať situáciu medzi chrípkou a potenciálnym koronavírusom.  „Na Slovensku bolo prešetrených 26 vzoriek, všetky boli negatívne. Koronavírus môže mať len človek s pozitívnou cestovateľskou anamnézou alebo ak bol v priamom kontakte s človekom, ktorý bol v dotknutých krajinách,“ uzatvára Zuzana Eliášová.