V počasí, aké máme v súčasnosti – mráz striedajú teploty nad 0 stupňov Celzia, mrholenie strieda sneženie, či vlhko a zamračená obloha, sa rýchlo množí nielen vírus chrípky, ale na infekciách dýchacích ciest sa podieľajú aj ďalšie vírusy a baktérie.
Ide napríklad o syncyciálne vírusy, chlamýdie (baktérie, ktoré žijú vo vnútri ľudských buniek), mykoplazmy (druhovo veľmi početný rod baktérií, ktoré sa v minulosti pre svoju jednoduchosť považovali za vírusy alebo za prechodné formy medzi vírusmi a baktériami), ale aj pneumokoky (baktérie, ktoré sú najčastejšou príčinou závažných infekcií a aj úmrtí na infekciu hlavne u detí v prvých rokoch života).
„Syncyciálny vírus je okrem vírusu chrípky veľmi častou príčinou infekcií dýchacích ciest. Zvýšené riziko, že sa ľudia ním nakazia, je november až apríl. Predstavuje hrozbu nielen pre dospelých, ale aj pre deti, hlavne tie najmenšie. Spôsobuje komplikácie pri respiračných ochoreniach predovšetkým vtedy, keď sa mu telo nevie dostatočne brániť. Poznáme závažné prípady, kedy takéto ochorenie môže skončiť fatálne. Tento vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou, pretrváva na povrchu rôznych predmetov (madlá v dopravných prostriedkoch, kľučky, nákupné košíky a pod.) a preto sa ním ľudia ľahko nakazia,“ zdôrazňuje vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Viera Morihladková.
Dodáva, že príznaky tejto infekcie sú zo začiatku podobné prechladnutiu, po prieniku vírusu do dolných dýchacích ciest môžu spôsobiť zápal priedušiek aj zápal pľúc. Ochorenia spôsobené respiračným syncyciálnym vírusom nevie súčasná medicína liečiť tak, ako bakteriálne ochorenia. Preto je dôležitá prevencia – časté a dôkladné umývanie rúk, strava s vysokým obsahom vitamínu C, viac zeleniny a ovocia, otužovanie, prechádzky, vetranie miestností, ale je vhodné aj vyhýbať sa veľkej kumulácii osôb. Najúčinnejšou prevenciou je však očkovanie, či už proti chrípke, pneumokokom, či hemofilovým infekciám.
Často sa podieľajú na infekciách dolných dýchacích ciest aj chlamýdie a mykoplazmy – tieto ochorenia obyčajne trvajú dlhšie ako bežné vírusové ochorenia, ale na rozdiel od vírusových ochorení sa im dá pomôcť antibiotikami. Chlamýdie aj mykoplazmy sa prenášajú aj kvapôčkovou cestou, môžu sa prenášať aj pohlavnou cestou. Tam však spôsobujú u oboch pohlaví lokálne infekcie pohlavných orgánov. (Chlamydia pneumoniae je vnútrobunkovo parazitujúca baktéria, ktorá sa prenáša kvapôčkovou infekciou, kašľom alebo kýchaním. Mykoplazma je malá baktéria bez bunkovej steny, preto je jej diagnostika ťažšia a liečba špecifická.)
Ďalšia hrozba – pneumokoky, môžu človeka ohrozovať ako primárne infekcie, ale často sa vyskytujú aj ako komplikácie u iných akútnych respiračných ochorení horných dýchacích ciest a môžu vyústiť do ochorenia závažného charakteru, ako napríklad zápalu pľúc. Pneumokokové invazívne ochorenia predstavujú skupinu závažných a aj život ohrozujúcich chorôb – okrem zápalov pľúc sa môžu vyskytnúť aj zápaly stredného ucha, či zápaly mozgových blán, ktoré vyvoláva baktéria Streptococcus pneumoniae. Tento typ nákaz je v súčasnosti vo veľkej pozornosti odborníkov, pretože očkovania proti nim – hlavne čo sa týka povinného očkovania detí, je jedno z najmladších. Bolo zaradené do Národného imunizačného programu a zavedené do očkovacieho kalendára v roku 2009. Laboratórnym skúmaním tohto patogénnu, jeho kmeňov, sledovaním antibiotickej rezistencie jednotlivých kmeňov a ďalšími dôležitými úlohami je poverené Národné referenčné centrum (NRC) pre pneumokoky, ktoré bolo zriadené pri banskobystrickom RÚVZ 1. januára 2011.
