Quantcast

Baníctvo má na území dnešného Slovenska mimoriadny význam už po stáročia a to nielen produkciou zlata, striebra, medi či železa, ale aj prínosom do rozvoja banskej, úpravníckej a hutníckej techniky a technológie. Práve banské mestá sa stali stredobodom záujmu Márie Terézie, ktorá v lete v roku 1764 vyslala svojich dvoch synov, následníka trónu a neskoršieho cisára Jozefa II. a jeho mladšieho brata, neskôr cisára Leopolda II. na študijnú cestu do oblasti stredoslovenských banských miest.

Úradníci troch stredoslovenských banských komôr (Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica) i okolitých stolíc sa dôkladne pripravovali na túto nevšednú a vzácnu udalosť. Opravovali cesty, budovy, pripravovali banské závody, mešťania a banskí úradníci chystali špeciálne uniformy, zostavovali sa banícke vojenské jednotky, pripravovali sa nápoje a potraviny. Na Vindšachte pri Banskej Štiavnici, v Kremnici a na námestí v Banskej Bystrici sa stavali slávobrány.

„Rímsky kráľ Jozef, arcivojvoda Leopold a saský a tešínsky vojvoda Albert navštívili stredoslovenskú banskú oblasť v dňoch 20. – 31. júla 1764. Po návšteve Banskej Štiavnice a Kremnice sa v sobotu 28. júla princovia a ich sprievod odobrali do mesta Banská Bystrica,“ uvádza historik Stredoslovenského múzea Filip Glocko.

Dojímavý odkaz

Písomnú pamiatku na návštevu nášho mesta nájdeme aj v denníku samotného Leopolda, v ktorom zanechala náučná cesta hlboký dojem: „V sobotu, dňa 28. júla sme po omši odcestovali do Banskej Bystrice. Vystúpili sme z koča pri Komorskom dome, stojacom uprostred námestia. Mesto je široko rozľahlé a jeho poloha je nádherná. Keďže pred troma rokmi mesto ľahlo popolom, domy, ktoré boli sčasti opravené, zdajú sa byť celkom nové. […] Keď sme sa večer o ôsmej hodine vracali do nášho bytu, boli sme veľmi príjemne prekvapení pohľadom na námestie, ktoré bolo celé zmenené. Za našej krátkej neprítomnosti postavili uprostred námestia krásnu záhradu, rozdelenú na štyri malé záhony s chodníkmi, posypanými pieskom, lemovanými pomarančovníkmi, ozdobenými zimo-zeleňou a živými kvetmi.“

Dvojtýždňová návšteva

Počas nasledujúcich dní navštívili princovia so svojím sprievodom Mlynskú lúku, aby si pozreli vojenské cvičenie baníkov a tzv. Kupferhammer – medené hámre, kde sa pomocou vody vyrábali medené plechy. V Španej Doline bližšie spoznali výrobu banského zeleného farbiva a železa. Cez úzku banskú chodbu v miestnej šlamovni potom prešli až na Staré Hory.

Takmer dvojtýždňová náučná cesta sa vydarila a ovplyvnila najmä princa Leopolda, ktorý sa odvtedy živo zaujímal o baníctvo a všetko, čo s ním súviselo. Návštevu habsburských princov pripomínajú aj viaceré predmety zo zbierok Stredoslovenského múzea, napríklad pamätné medaily vyrazené pri príležitosti ich návštevy či symbolický kľúč od mestskej brány v Banskej Bystrici z roku 1764 s vyrytým nápisom „A.1764.D.28.JUL“.