Žobravé rehole v Uhorsku budú témou apríloveho stretnutia s minulosťou ktoré sa uskutoční v stredu 26. apríla v Thurzovom dome. Členovia žobravých reholí, ako je známe, sa zriekali akéhokoľvek materiálneho zázemia a žili len z darov a dobrovoľných príspevkov.

V rámci cyklického podujatia Stretnutia s minulosťou Stredoslovenské múzeum (SSM), kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravilo na apríl prednášku Žobravé rehole a uhorské stredoveké mestá. Príbeh žobravých reholí na stretnutí v Thurzovom dome vyrozpráva vedúci katedry histórie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, historik Miroslav Huťka.

Začiatok pôsobenia tzv. žobravých (mendikantných) reholí sa datuje do 13. storočia, najstarším je dominikánsky rád z roku 1216. Až do ich vzniku existovali vo vtedajšej  cirkvi hlavne dva spôsoby duchovného života. Predstaviteľom jedného z nich boli mnísi, ktorí sľubovali individuálnu chudobu a kláštory im vytvárali potrebné materiálne zázemie pre život a činnosť. Ďalší spôsob duchovného života predstavovali sekulárni klerici vo viacerých hierarchických stupňoch. Členovia žobravých reholí sa zriekali akéhokoľvek materiálneho zázemia a žili len z darov a dobrovoľných príspevkov.

Mestá svojou dynamikou vývoja všeobecne vysoko prevyšujú akýkoľvek iný priestor alebo prostredie. Nebolo tomu inak ani v stredoveku. Mestá prinášali inovácie a zmeny, ktoré ovplyvňovali celú spoločnosť a boli akýmsi „taviacim kotlom“ procesov, najmä spoločenských a kultúrnych zmien. V oblasti duchovného života sa mestá spájajú predovšetkým s farnosťami, no rovnako aj s pôsobením žobravých reholí, ktoré mali, okrem iného, nepopierateľne vysokú mestotvornú funkciu.

„Vznik žobravých reholí súvisí s prebiehajúcou náboženskou reformou, ktorá niekedy v jedenástom storočí zachvátila Európu a doznievala až do devätnásteho storočia. Mendikanti boli esenciou apoštolského života a túžob i predstáv po dokonalom nasledovaní Krista ľudí 12. až 15. storočia. Ich pôsobenie bolo revolučné v mnohých ohľadoch, no zároveň v určitých kruhoch vzbudzovalo nedôveru. Obrovská popularita, ktorej sa tešili, však bola prejavom nadšenia ľudových más z odpovedí na otázky, ktoré ich vo svojej dobe trápili,“ konštatuje Miroslav Huťka.

Snahou žobravých reholí bolo uchytiť sa v kostoloch či iných sakrálnych stavbách na danom území. V prvých desaťročiach ich existencie v mestách však farári, ktorí vykonávali pastoračnú činnosť v jednotlivých sídlach, neboli spokojní s prítomnosťou mníšskych rádov. Mendikanti postupne nemali na výber a museli si vybudovať vlastné kláštory, v ktorých mohli voľne pastoračne pôsobiť. Niektoré kláštory vznikali v obchodných či banských mestách, ako napríklad Trnava či Gelnica, ale stavali ich aj na vidieku.

„Žobravé rehole si veľmi rýchlo po svojom vzniku našli cestu aj do Uhorska. Ich rozšírenie u nás bolo veľmi rýchle a mendikanti zaujali prvé miesto v počte kláštorov. Stredobodom nášho záujmu na prednáške budú žobravé rehole Uhorska – františkáni, dominikáni, augustiniáni a karmelitáni, ako aj procesy, ktoré sprevádzali ich príchod, rozšírenie a pôsobenie v stredovekom Uhorsku, so zreteľom na územie dnešného Slovenska,“ dopĺňa Miroslav Huťka.

Aprílové stretnutie s minulosťou s témou Žobravé rehole a uhorské stredoveké mestá sa uskutoční v stredu 26. apríla o 17.00 h v Thurzovom dome.

V máji o čarodejníckych procesoch v Krupine

V májovom pokračovaní cyklu Stretnutia s minulosťou sa spoločne s krupinským historikom Miroslavom Lukáčom pozrieme na čarodejnícke procesy v Krupine. Stretnutie sa uskutoční 24. mája o 17.00 h v Thurzovom dome.