Milan Zvada, foto – Eva Rácová | 19.6.2018

Pozvánka do Divadla Akadémie umení: Učíme sa vyznať v správach i obrazoch sveta

Zasľúbené zeme – METROPOLIS – to je názov medzinárodného umeleckého projektu, v rámci ktorého vznikli aj tri krátke inscenácie.

Ich aprílová premiéra v banskobystrickom kultúrnom centre Záhrada priniesla divákom niekoľko pohľadov na tému migrácie, ktorá sa týka úlohy médií ako aj našich postojov k cudzincom a globálnym problémom.

 Druhá repríza sa uskutoční vo štvrtok 21. júna o 18:30 h v Divadle Akadémie umení na Hornej 95, keďže na projekte spolupracovalo niekoľko študentov a absolventov Fakulty dramatických umení.

 

Zasľúbená zem – METROPOLIS

Medzinárodná spolupráca, ktorej je kultúrne centrum Záhrada súčasťou, prebieha už od minulého roka v rámci projektu Terre Promesse – METROPOLIS. Projekt iniciovala Vysoká divadelná škola Paola Grassiho v Miláne. Je pokračovaním a rozšírením pilotného projektu Bussole Rotte (Pokazený kompas) z roku 2016, vďaka ktorému nadobudli realizátori metódu, ako pracovať s tímom tvorcov z viacerých krajín pri príprave krátkych dramatických textov a inscenácií, tzv. mikrodrám, na tému migrácie. Textov vzniklo dokopy štrnásť, z toho slovenský tím mal za úlohu zinscenovať tri z nich.

Kým dramaturgia talianskej časti projektu reflektovala najmä vzťah medzi divadlom, komunitnou prácou a terénnym výskumom v spolupráci s humanitárnymi centrami, dramaturgický prístup v slovenských reáliách sa sústredil viac na tunajšie sekundárne aspekty fenoménu migrácie. Ide napríklad o témy ako zobrazovanie cudzincov v médiách, fake news, dezinformačné kampane, politická rétorika v kontexte verejnej diskusie o iných kultúrach a náboženstvách, dehumanizácia jazyka na sociálnych sieťach či otázka miery solidarity a zodpovednosti za podobu Európy a sveta, v ktorom žijeme, či v akom chceme žiť.

Ako približuje dramaturg Milan Zvada: „Jedná sa o výnimočný a v súčasnosti potrebný projekt. Sme obklopení kvantom informácií, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú na obraze sveta, ktorému paušálne veríme, pričom zabúdame, v akom svete žijeme v skutočnosti. Myslím tým naše každodenné myšlienky a konanie vo vzťahu k rodine, blízkym, svojmu okoliu či k ľuďom, ktorých nepoznáme. Často hľadáme zástupné problémy a vyhovárame sa na rôzne „krízy“. Bojíme sa prevziať zodpovednosť za podobu sveta, v ktorom chceme žiť a spoluvytvárať ho na základe hodnôt, ktoré nestačí len deklarovať, ale aj aplikovať v praxi, cez konkrétne činy.“

O skúsenosti s účasťou na projekte hovorí dramaturgička Katarína Vozárová: „Ako autorka krátkeho dramatického textu som si vybrala tému, ktorá priamo s migráciou nesúvisí, ale má veľký dopad na celý svet, a teda aj na migračnú krízu. Je to sila médií. Prekvapilo ma, ako sa k téme postavili ďalší autori – účastníci projektu z celej Európy. Každý tím mal rovnaké zadanie, ale vytvorili si vlastný koncept a špecifikovali tému svojej mikrodrámy. Bolo zaujímavé sledovať finálnu podobu mikrodrám. Líšili sa v nich príbehy, podtémy i pohľady. Vždy ich však spájala jedna jediná myšlienka. Boli to príbehy ľudí, ktorí sa snažia spolunažívať v dnešnej spoločnosti.“

Tvorcovia v rámci projektu využívajú divadelný jazyk, aby reflektovali témy, ktoré súvisia nielen s budovaním našej spoločnej budúcnosti, resp. identity cez poznávanie toho druhého, ale tiež s novými pohľadmi na kultúru, médiá a informačné technológie na pozadí fenoménu migrácie. Banskobystrická Záhrada CNK ako partner medzinárodného projektu podporeného v rámci programu EÚ Kreatívna Európa a Fondom na podporu umenia uviedla tri nové dramatické texty a inscenácie v spolupráci so študentmi a študentkami Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, hosťujúcimi profesionálnymi hercami a režisérkou Petrou Kovalčíkovou.

„Veľkým prínosom bola tvorba divadelných projektov v medzinárodných tímoch. Multikultúrny dialóg, ktorý v rámci spolupráce vznikal, priniesol štrnásť rôznych pohľadov na migračnú krízu. Participáciou na projekte sa môj pohľad rozšíril o ďalšie témy, ktoré so sebou migrácia prináša. Bolo zaujímavé diskutovať o vplyve migrácie na iné krajiny a konzultovať riešenia, ktoré v tejto súvislosti krajiny vyvíjajú,“ uviedla režisérka na margo svojej účasti na projekte, vďaka ktorému sa podarilo poskytnúť mladým ľuďom študujúcim umelecké odbory cenné skúsenosti a kontakty do ďalšej práce. 

Tri reprízy v jeden deň

Symbolicky, deň po Svetovom dni utečencov (20. jún), uvedie Divadlo Akadémie umení v rámci slovenskej časti projektu Zasľúbená zem – METROPOLIS vo štvrtok 21. júna v čase od 18.30 do 20.00 h, v réžii Petry Kovalčíkovej reprízy týchto troch inscenácií – mikrodrám:

Bianca Trifan (Rumunsko): Melodia Confusa

Hrajú: Adriána Gandžalová, Katarína Gurová, Andrej Polakovič

Tak ako človek neprestal hľadať liek proti vypadávaniu vlasov, neprestal ani s túžbou po poznaní. Filozofia relativizmu a dekonštruktivizmu jasne naznačuje, že nie je možné opísať realitu bez vzťahu k jej zažívaniu, bez osobnej skúsenosti. Zakaždým, keď sa snažíme pochopiť udalosť, rekonštruujeme ju alebo zostávame stáť niekde uprostred – zachytávajúc zvuk, ktorý vychádza z rôznych, do seba narážajúcich uhlov pohľadu.

Matteo Caniglia (Taliansko): No Border Machine

Hrajú: Dominika Kňažková, Peter Butkovský, Samuel Borsík, Michal Ďuriš (hlas), Andrej Polakovič (hlas)

V akom štádiu procesu osídľovania našej planéty sa nachádzame dnes? Vytvorili sme kozmos? Každý ste si dôkladne označkovali a usporiadali svoj životný priestor? Alebo nám začínajú byť hranice jednoducho pritesné? Čo sa stane v momente, keď tieto hranice životného priestoru zmiznú? Dokáže človek „byť či nebyť“ bez hraníc? To je otázka… Každému Hamletovi nech slúži ako odpoveď táto mikrodráma.

Katarína Vozárová (Slovensko): Ticho v mase

Hrá: Filip Hajduk

Krátke správy: V posledných rokoch je na tom srdce Európy stále horšie a horšie. Bojí sa, aby ho náhodní okoloidúci príliš nepošliapali. Údajne nie je dosť veľké na to, aby zdieľalo svoje hodnoty s ostatnými. Dajú sa očakávať nepredvídateľné intermuskulárne strety. Naďalej zostáva otázne, kde berie spomínané srdce toľko síl na nenávisť voči tým, ktorí sa utopili v mori, alebo postupne zadusili v dodávkach. Každopádne – prítomní veria, že sa raz niekedy všetko vydá tým správnym smerom…

Viete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal článok, čo práve čítate? Kto je to? Veríte mu? Prehodnocujete? A čo médiá? Majú moc zmeniť myslenie más? Informácie sa ukladajú do našej mysle v tichosti. Nik nepočuje tok myšlienok. Necítite ich. A čo vy viete, možno raz jediný článok úplne zmení váš pohľad na svet. Veríte, že táto inscenácia je o tom, čo ste si práve prečítali? Veď neviete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal tento text…

Fotogaléria