Posledný deň uplynulého roka nás navždy opustila významná banskobystrická spisovateľka Zlata Solivajsová. Smútočný obrad sa uskutoční v piatok 7. januára 2011 o 13.00 hodine v Krematóriu v Banskej Bystrici – Kremničke.
Autorka citlivej poézie, rozprávok pre deti, publicistka, redaktorka, členka Spolku slovenských spisovateľov – rodená Aurélia Vincúrová (6. 5. 1922 Nitrianska Blatnica – 31. 12. 2010 Banská Bystrica) žila v meste pod Urpínom od roku 1946. V šesťdesiatych rokoch pracovala v Stredoslovenskom vydavateľstve ako redaktorka zodpovedná za vydávanie knižnej edície umeleckej literatúry Rozkvet. Tu jej vyšla kniha rozprávok Kľúč od každých dverí (1971), ktorá znamenala zlom v jej živote. Normalizačná moc ju ako „nevhodnú“ dala zošrotovať a spisovateľku na dvadsať rokov vyradila (nielen) z literárneho života. Do roku 1981 pracovala ako korektorka v banskobystrických tlačiarňach.
Bibliografiu Zlatky Solivajsovej predstavujú, počnúc jej juvenilnými básňami a rozprávkami uverejňovanými v periodikách od roku 1940, viaceré zbierky básní – Jablká plné hviezd (1962), Vyhnanie z raja (1967), Pierko po pierku (1992), To ostatné (1994), Ucho ihly (2002), knihy rozprávok – Svietnik s holubičkou (1968), Kľúč od každých dverí (1996, 2008). V slovách spisovateľky sa odráža jej základný životný princíp – úcta k pravde, k mravnému zmyslu ľudskej existencie. Motívy lásky, humanizmu a viery tvoria súvislú niť.
Za svoju tvorbu spisovateľka získala Cenu Slovenského literárneho fondu za knihu Svietnik s holubičkou (1968), Poctu Valentína Beniaka Ministerstva kultúry SR a pamätnú medailu Matice slovenskej pri príležitosti životného jubilea (1992), Cenu spolku slovenských spisovateľov za zbierku básní Pierko po pierku (1992), Cenu prezidenta Svetového kongresu Slovákov Lea J. Danihelsa a jeho manželky Mimi na rok 1994 za národne výrazné literárne dielo (1995), Cenu Trojruža 2002 v oblasti literárnej a ilustračnej tvorby pre deti a mládež (2002), Cenu primátora mesta Banská Bystrica (2008).
Na Zlatku Solivajsovú budeme spomínať s úctou a vďakou „za rozprávkovú víziu humánneho sveta doloženú nielen presvedčivým umeleckým gestom, ale aj osobnou odvahou takýto svet žiť.“
