Quantcast

Medzi viac ako 180 000 zbierkovými predmetmi Stredoslovenského múzea sa nachádzajú mnohé jedinečné klenoty, ktoré zastupujú rôzne etniká a kultúry. Jedným z nich je strieborný pokál rómskeho vajdu, ktorý reprezentuje duchovnú a hmotnú kultúru rómskeho etnika na území Slovenska.

Vajda stál na čele kočovných alebo polokočovných rómskych skupín, ktoré predstavovali príbuzenské celky s vlastnou vnútornou organizáciou rodinného a spoločenského života. Toto pomenovanie pre náčelníka vodcu skupiny má svoje historické korene. „Ide o skrátenú či skomolenú formu slova vojvodca. Vajda mal rozhodujúce slovo pri vnútorných záležitostiach skupiny, zároveň ju reprezentoval a zastupoval pred vrchnosťou alebo v úradnom styku s domácim obyvateľstvom. Vo väčšine rómskych skupín to bola doživotná, avšak len zriedka dedičná funkcia. Za vajdu volili starších mužov s dlhoročnými životnými skúsenosťami oplývajúcich rozvahou, múdrosťou a šikovnosťou. Vajda musel imponovať aj akousi materiálnou silou. Jeho vonkajšie symboly moci a autority sa museli výrazne odlišovať od spoločensky nižšie postavených členov a už na prvý pohľad vzbudzovať úctu a rešpekt. K označeniu svojej hodnosti zvyčajne používal palicu vo funkcii žezla a strieborný pokál s rôznymi symbolmi,“ hovorí Filip Glocko, historik Stredoslovenského múzea.

Strieborný pokál rómskeho vajdu sa dostal do zbierok Stredoslovenského múzea spolu s 27 kusmi strieborných gombíkov z kabáta a vesty vajdu v roku 1957. Je vysoký 37 cm s priemerom 12,5 cm, má valcovitý tvar s liatym esovitým uchom a stojí na troch zoomorfných nohách. Pokál prikrýva polguľovité veko, na vrchole ktorého je umiestnená liata figúra bosého rómskeho chlapca v klobúku s bičom v pravej ruke.

Ústredným motívom pokálu sú reliéfne výjavy. „Prvým výjavom sú dva levy stojace na zadných labách oproti sebe, z ktorých každý drží v prednej labe meč s nabodnutou hlavou Turka, čo pravdepodobne symbolizuje rozhodnosť, odvahu a udatnosť vlastnosti, ktoré nesmeli chýbať žiadnemu vajdovi. Hlavným motívom je reliéf na prednej strane pokálu. Zobrazuje rómskeho muža (vajdu) v typickom oblečení so zdobenou vestou a širokým klobúkom na hlave. Muž drží na uzde dva kone stojace na zadných nohách. Výjav koní je typický pre rómsku komunitu, pretože bez nich by sa Rómovia nevedeli pri obchodovaní rýchlo presúvať z kraja do kraja,“ pokračuje historik.

Pokál nie je signovaný, preto nie je presne známe, kto a prečo ho vyrobil. Mohlo ísť o dar vajdovi za zásluhy alebo o zákazku vajdu, pričom pokál mal podporiť jeho postavenie v rómskej spoločnosti. Vzhľadom ale na typické výjavy zo života Rómov možno predpokladať, že si ho nechal zhotoviť sám vajda podľa vlastnej predstavy a predlohy. Predpokladá sa, že pokál bol majetkom niekoľkých vajdov po sebe a bol jedným z dedičných symbolov moci. Z masívneho pokálu mohli piť pri slávnostných príležitostiach iba vybraní muži.

„8. apríla si svet pripomenul Medzinárodný deň Rómov, preto sme sa rozhodli priblížiť príbeh práve tohto predmetu, jedného z mnohých skvostov v našich zbierkach, ktorý zároveň reprezentuje kultúrne dedičstvo rómskeho etnika na našom území,“ dodáva riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník.