V apríli 2019 bol na plytčine pred holandskými ostrovmi objavený vrak nákladnej lode z roku 1540, ktorý obsahoval medené ingoty s obchodným označením Fuggerovcov.
Tento rod za svoj úspech vďačí aj tirolskému štartovaciemu kapitálu, baníkom, bohatému výnosu z ťažby, rude a odborným technickým vedomostiam z dnešného Slovenska. Nová kultúrna turistická trasa – Európska fuggerovská cesta, záujemcov zavedie do bývalých centier banského koncernu. Dôležitou súčasťou tohto projektu je aj naše mesto pod Urpínom.
Jakub Fugger a jeho nasledovníci zbohatli vďaka ťažbe rúd v siedmich krajinách dnešnej Európy – v Rakúsku, Taliansku, Česku, Poľsku, Španielsku, Nemecku a na Slovensku. Riaditeľ turistického centra v Augsburgu Götz Beck sa od roku 2003 zaoberal myšlienkou vytvoriť turistickú trasu, ktorá sa viaže na príbeh známeho rodu. Rozhodujúci podnet pre realizáciu zámeru však dala delegácia z Banskej Bystrice, ktorá v roku 2018 navštívila primátora Augsburgu Kurta Gribla.
„Banskú Bystricu a Augsburg spájajú významné historické súvislosti. Som rád, že sme minulý týždeň mohli byť súčasťou oficiálneho otvorenia medzinárodného projektu Európska fuggerovská cesta. Zrodeniu tohto výnimočného projektu predchádzala návšteva delegácie mesta Banská Bystrica na čele s primátorom Jánom Noskom v Augsburgu v apríli 2018. Medená Banská Bystrica na tomto stretnutí preukázala svoj záujem o obnovu a využitie baníckych tradícií a pamiatok v rámci cestovného ruchu, ale aj snahu o nadviazanie užšej spolupráce v oblastiach výskumu, školstva, kultúry, športu či podnikateľského prostredia. Všetky tieto aktivity mal zastrešovať práve celoeurópsky projekt Európskej fuggerovskej cesty. Je až neuveriteľné, čo sa podarilo dosiahnuť zásluhou tohto stretnutia za jediný rok vo všetkých spomínaných oblastiach,“ hovorí predseda Komisie MsZ pre kultúru, informatiku, mestskú kroniku a ZPOZ, historik Vladimír Sklenka, ktorý je zároveň člen delegácie pre Európsku fuggerovskú cestu za Banskú Bystricu.
Vďaka všetkým partnerom, ku ktorým okrem Slovenska patrí aj Nemecko, Rakúsko a Taliansko, mohol projekt Európska fuggerovská cesta uzrieť svetlo sveta. Hlavnými partnermi projektu sú mestá, kde pôsobil Jakub Fugger „Boháč“ so svojou spoločnosťou, s ktorou sa stal najbohatším človekom na svete. Týmito mestami sú Augsburg a Bad Hindelang z Nemecka, Hall a Schwaz z Rakúska, Sterzing z Talianska a Banská Bystrica zo Slovenska. Na slávnostnom podujatí Banskú Bystricu zastupoval historik Vladimír Sklenka, riaditeľ OOCR Stredné Slovensko Jiří Pěč, predseda o. z. Neusohl a vedúci Oddelenia cestovného ruchu mesta Banská Bystrica Tomáš Pastorok, Dana Drábiková za odbor cestovného ruchu, Marta Mlíchová za Turistické informačné centrá a Marta Melicherová, riaditeľka ZŠ Moskovská, ktorí nadviazali kontakty s rôznymi organizáciami partnerských miest a dohodli sa na ďalšej spolupráci.
„Banská Bystrica má zaujímavú históriu a ja som rád, že si ju pripomíname a oboznamujeme s ňou obyvateľov i návštevníkov nášho mesta. V minulosti v našom meste pôsobil významný rod Fuggerovcov, vďaka ktorému sme dnes historicky prepojení s najvýznamnejšími európskymi mestami,“ hovorí primátor mesta Ján Nosko.
V kúpeľoch Bad Hindelang v regióne Oberallgäu sa ťažila a spracovávala železná ruda, čo pripomínajú tri hámre z 15. storočia. Fuggerovské mesto Augsburg sa na spolupráci štyroch krajín podieľa prostredníctvom Kniežacích a Grófskych fuggerovských nadácií, ako aj spoločnosťou Regio Augsburg Tourismus GmbH, ktorá sa ujala vedenia tohto projektu. Európska fuggerovská cesta prináša podrobné informácie o baníckej histórii raného novoveku. Prehliadky miest, baní a múzeí prezrádzajú mnohé o hospodárstve a politike v 16. a 17. storočí, oboznamujú ľudí s technickými pamiatkami a podávajú informácie o vývoji metalurgie až po odvodňovanie baní. Sú svedectvom života baníkov a ich rodín. V baníckych sídlach môžete nájsť aj domy Fuggerovcov či iné pamiatky tejto rodiny. V Augsburgu sa výnosy banského koncernu odzrkadlili v architektúre, umení aj v nadáciách.
„Založili sme občianske združenie Neusohl, ktoré sa bude zameriavať na pamiatky Fuggerovsko-Thurzovskej histórie. Cieľom bude aj zachovanie baníckych tradícií, podpora a rozvoj cestovného ruchu, spolupráca s rôznymi domácimi aj zahraničnými subjektmi, organizácia podujatí a marketing. Tento rok bude prebiehať reštaurovanie fasády a pivničných priestorov Thurzovho domu so vzácnou Zelenou sieňou. Pripravujeme tiež sprístupnenie historickej štôlne – Prekopu Špania Dolina – Piesky v dĺžke asi 1,5 km, ktorá by mal byť otvorená koncom leta alebo začiatkom jesene pre peších turistov a v budúcom roku aj pre koľajové vozíky. V súčasnosti pracujeme na príprave vlastného Mestského múzea v centre mesta, ktoré by malo byť zamerané na baníctvo, a to aj v súvislosti s Fuggerovcami,“ dopĺňa predseda Komisie MsZ pre kultúru, informatiku, mestskú kroniku a ZPOZ Vladimír Sklenka, člen delegácie pre Európsku fuggerovskú cestu za Banskú Bystricu.
Marketing novej kultúrnej zájazdovej trasy odráža európsky význam banského koncernu Fuggerovcov. Tlačové reklamné prostriedky, ako aj webová stránka Európskej fuggerovskej cesty sú zostavované v nemčine a preložené sú aj do angličtiny a slovenčiny. Postupne pribudne taliančina a iné jazyky. Termín uvedenia na trh predurčilo 500. výročie úmrtia cisára Maximiliána I., ktoré iniciovala spolková krajina Tirolsko. Veľkú výstavu venuje Habsburgovcom aj Augsburg. Všetko odštartuje 15. júna 2019 prehliadkou v Maximiliánovom múzeu – „Maximilián I. (1459 – 1519), cisár, rytier, občan augsburgský“. V „Striebornom regióne Karwendel“ uvedie mesto Schwaz z príležitosti Roka cisára Maximiliána inscenáciu hry z baníckeho prostredia „Strieborná hora“, ktorá bude mať premiéru v polovici augusta. Už od 1. mája sa témou mimoriadnej výstavy v Augsburgskom múzeu bábkového divadla Die Kiste stane obchodovanie Fuggerovcov s kovmi, koreninami, látkami a inými komoditami. Do Európskej fuggerovskej cesty môžu v budúcnosti pristúpiť aj iné banícke obce a mestá.
