Koronavírus zasiahol do životov každého jedného z nás, a výnimkou nie sú ani študenti. Na Slovensku sa školy zatvorili a študenti tak, ako aj všetci ostatní ľudia, museli zmeniť svoje stereotypy a svoj životný štýl. Ako je to však v zahraničí?
Aj u nás v Banskej Bystrici žijú mladí ľudia, ktorí sa rozhodli študovať za hranicami Slovenska a študujú tam naozaj rôzne a zaujímavé odbory. My sme sa niekoľkých opýtali, ako to na ich školách vyzerá počas pandémie, a ako sa vôbec dostali tam, kde sú.
Čo študujete a prečo ste si vybrali práve tento odbor?
Ľudmila Horehájová – Lancaster University – Anglicko – II. ročník
Študujem biomedical science (vedu v biomedicíne). Pôvodne som uvažovala ešte nad medicínou, ale nakoniec som sa dostala na tento odbor, čo zatiaľ neľutujem, keďže som chcela byť vedkyňou viac ako lekárkou. Vždy ma asi najviac zo všetkých predmetov bavila biológia, a hlavne ľudské telo, a viem, že už v dvanástich rokoch som ľuďom hovorila, že chcem robiť vedu v medicíne. Odbor „biomedical science“ na Slovensku ani neexistuje a zaujal ma najmä tým, že je tak špecializovaný na vedu, napríklad na písanie vedeckých článkov a esejí a trávenie času pri skúmavkách a pipetách. Čo sa týka teórie, momentálne sa učím napríklad o mutáciách spôsobujúcich rakovinu, biochemických procesoch v bunke alebo o spôsoboch, akými fungujú vakcíny proti koronavírusu. Zatiaľ som sa nestretla s predmetom, ktorý by ma aspoň trochu nezaujal, a teším sa na koniec mája, keď budeme konečne znova mať praktické hodiny.
Lujza Sladká – Masarykova univerzita v Brne – Česko – II. ročník
Študujem odbor všeobecné lekárstvo, teda medicínu. Už od malička som rada pomáhala ostatným okolo mňa a toto povolanie zahŕňa rôzne spôsoby, ako môžem takúto pomoc uskutočniť. Beriem to ako výzvu zahŕňajúcu veľa možností, ako sa v budúcnosti uplatniť. Taktiež bol pri rozhodovaní pre mňa dôležitý rozvoj osobnostného rastu a verím, že mi to pri napredujúcej vede a poznatkoch bude umožnené.
Richard Božko – University of Glasgow – Škótsko – II. ročník
Hlavným predmetom ktorý študujem, ten v ktorom, dúfajme, dostanem titul, je počítačová veda. Nakoľko však moja univerzita umožňuje a podporuje flexibilné štúdium a miešanie predmetov v prvých dvoch ročníkoch, študujem popri počítačovej vede aj psychológiu. Odbor počítačovej vedy som si vybral predovšetkým preto, lebo počítačové siete sú zároveň oblasťou, ktorá ma zaujíma, a je veľmi dobre plateným zameraním.
Prečo ste sa rozhodli študovať práve v tomto štáte?
Ľudmila Horehájová – Lancaster University – Anglicko – II. ročník
Ešte na základnej škole som mala kamarátku, ktorá žila nejaký čas v Amerike a veľa mi o tom rozprávala, až som začala rozmýšľať, či nepôjdem študovať do anglicky hovoriacej krajiny. Amerika je však šialene drahá aj bez toho, aby som do toho zarátala cestu, tak som si našla niečo bližšie a trocha lacnejšie. Okrem toho mi celkom sedí anglická mentalita aj ich kultúra a vedela som, že ich univerzity sú veľmi kvalitné.
Lujza Sladká – Masarykova univerzita v Brne – Česko – II. ročník
Vybrala som si Česko, pretože školy tu majú vysokú úroveň a moderné vybavenie.
Richard Božko – University of Glasgow – Škótsko – II. ročník
Predpokladám, že z toho istého dôvodu ako väčšina Európanov pred brexitom. Škótska vláda do minulého roku garantovala štúdium zdarma pre všetkých študentov pochádzajúcich z členských krajín EU. Tak isto bol pre mňa veľkým pozitívom fakt, že celá krajina, vrátane univerzitnej výučby, funguje v angličtine.
Čo pre vás bolo prioritou pri rozhodovaní?
Ľudmila Horehájová – Lancaster University – Anglicko – II. ročník
Asi nájsť čo najlepšiu univerzitu, na ktorú by nebolo strašne ťažké sa dostať… Ale naozaj, chcela som univerzitu, ktorá by bola dobrá aj na môj odbor, aj celkovo, a ktorá by mala kvalitné zariadenie a ponúkala veľa možností posunúť sa ďalej. Okrem toho som bola príjemne prekvapená okolím mesta aj areálu školy a zatiaľ svoj výber neľutujem.
Lujza Sladká – Masarykova univerzita v Brne – Česko – II. ročník
V rozhodovaní všeobecne nie som veľmi dobrá. Preto som si nechala poradiť aj od ľudí, ktorí tu už študujú, prípadne študovali. Prioritou je samozrejme získať čo najlepšie poznatky o danej problematike a v budúcnosti ich môcť zúročiť. Veľmi sa o to snažím a dúfam, že sa mi to podarí.
Richard Božko – University of Glasgow – Škótsko – II. ročník
Najpodstatnejším faktorom, kvôli ktorému som sa rozhodol pre Škótsko, bolo už spomenuté štúdium zdarma. V rámci Škótska som sa ďalej rozhodoval na základe reputácií jednotlivých univerzít, alebo skôr kvality ponúkaného vzdelania.
Ako ovplyvnila situácia okolo Covid-19 vaše štúdium?
Ľudmila Horehájová – Lancaster University – Anglicko – II. ročník
Štúdium na vysokej škole bolo pre mňa ešte pred pandémiou hlavne o samoštúdiu, takže určite ma ovplyvnila menej, ako keby som bola na základnej alebo na strednej škole. Mala som šťastie aj v tom, že som začala školu normálne a našla som si ľudí, s ktorými sa teraz môžem poradiť o úlohách a učive. Na druhej strane mi chýbajú praktické hodiny v laboratóriách, aj keď ich vraj budeme dobiehať. Tiež mi chýba osobný kontakt so spolužiakmi a s učiteľmi. Predtým som sa ich mohla na všetko opýtať priamo, a to je asi môj najobľúbenejší a najrýchlejší spôsob riešenia problémov. Okrem toho pandémia o niečo sťažila moje cestovanie a občas musím letieť s prestupom, ale to sa dá zvládnuť.
Lujza Sladká – Masarykova univerzita v Brne – Česko – II. ročník
Covid-19 Moje štúdium až tak rapídne neovplyvnil, pretože naša škola pokračovala čo najviac v prezenčnej výučbe, prakticky len prednášky sa uskutočňujú online formou. Zmenili sa podmienky skúšok, avšak nemám pocit, že by na situáciu okolo pandémie a zhoršené podmienky štúdia brali vyučujúci pri hodnotení nejaký významný ohľad. Páči sa mi, že naša škola vždy hľadala spôsob, ako nás neukrátiť o potrebné znalosti.
Richard Božko – University of Glasgow – Škótsko – II. ročník
Prekvapivo pozitívne, z béčkara sa stal áčkar. Okrem tohto paradoxného faktu stojí za zmienku samozrejmá realita online výučby, ktorá je podľa mojej mienky pre človeka pozitívnou do tej miery, do ktorej si vie daný jedinec bez externých tlakov udržať stabilnú dennú rutinu. Štúdium mi prišlo flexibilnejšie a ľahšie. Prednášky boli však umŕtvené, akoby bez duše, v štýle 11-ročného školáka prezentujúceho doslovným čítaním každej snímky. Toto ale nie je problém, pokiaľ má človek možnosť ich počúvať v dvojnásobnej rýchlosti počas umývania riadov. Koniec koncov, aj napriek tomu, že mi univerzitný kampus celkom drsne chýba, mi kovidom spôsobené online štúdium vyhovovalo.
Ako si myslíte, že vaša škola zvláda pandemickú situáciu?
Ľudmila Horehájová – Lancaster University – Anglicko – II. ročník
Popravde som ju veľmi neporovnávala s inými, ale myslím si, že relatívne dobre. Hlavne po letných prázdninách boli profesori pripravení na prezentáciu učiva a ani hľadanie zdrojov nebolo príliš ťažké. Páčilo sa mi aj to, že nám zvykli dávať vedieť o zmenách a čo pre nás znamenajú rýchlo po tom, ako vláda vyhlásila akékoľvek nové opatrenia. Na druhej strane ich občas študenti museli upozorniť, aby brali ohľad tých, ktorí boli akokoľvek znevýhodnení a občas som mala pocit, že niektoré služby v areáli školy boli zbytočne pridlho nedostupné.
Richard Božko – University of Glasgow – Škótsko – II. ročník
Zo začiatku s naivnou chamtivosťou, v záchvate ktorej univerzitná administratíva nasypala pár tisíc študentov do sídliska plného ubytovní notoricky známych pre ich neustále viacposchodové, kuchyne devastujúce párty. Toto malo očakávané dôsledky vo forme 600 pozitívnych študentov na koronavírus v prvom týždni akademického roku. Po tomto debakli sa však univerzita spamätala a podľa môjho názoru zvládla zvyšok akademického roku bezchybne.
Čo by ste odporučili študentom, ktorí sa teraz hlásia do zahraničia v prípade, že by pandémia pokračovala?
Ľudmila Horehájová – Lancaster University – Anglicko – II. ročník
Ani nie tak kvôli pandémii, ale kvôli brexitu by som im asi odporúčala školy v Holandsku alebo v Dánsku, keďže Británia o dosť zdražie, ale o tom už mnohí vedia. V prípade, že by pandémia pokračovala a s ňou aj opatrenia, ktoré sme už zažili, by som ich chcela varovať, že dátum cesty do zahraničia si musia dobre premyslieť kvôli karanténe a častému rušeniu letov. To isté s cestovaním späť domov, niekedy je to naozaj nanič, ale pokiaľ sa cestovať späť neoplatí, je skrátka potrebné zostať v zahraničí, a na to sa treba pripraviť, hlavne v prípade, že budú mať praktické hodiny. Inak už len zistiť, s kým budú na odbore a nebáť sa ľudí kontaktovať, možno to tí hanblivejší budú dokonca zvládať lepšie cez počítač.
Lujza Sladká – Masarykova univerzita v Brne – Česko – II. ročník
Čo sa týka študentov hlásiacich sa do zahraničia by som im len popriala veľa síl a motivácie do prípravy k prijímacím skúškam a aby sa pandémiou nenechali odradiť. Verím, že je to už na dobrej ceste a že sa to s výučbou postupne zlepší pre všetkých vysokoškolákov, nielen pre študentov lekárskych odborov.
Richard Božko – University of Glasgow – Škótsko – II. ročník
Myslím, že človek do toho musí ísť s proaktívnym a zodpovedným zmýšľaním. S vedomím, že si nenájde ani partiu, ani jediného kamaráta pokiaľ sa o to aktívne nebude snažiť, že akákoľvek denná či študijná rutina sa mu rozpadne rovnako náhle a neočakávane ako ZSSR, pokiaľ ju nebude aktívne udržiavať na žive. S vedomím, že preťažená univerzitná administratíva si ho s jeho problémami nevšimne, pokiaľ ju nebude agresívne a neustále kontaktovať. Podľa mňa dáva táto situácia študentom príležitosť sa stať o niečo viac samostatnými, a možno aj o niečo viac dospelými. Pre študentov bude nástup do prvého ročníka, predpokladám, väčším šokom ako počas predošlých rokov. Takisto si však myslím, že z nich tento šok dokáže spraviť kompetentnejších druhákov, než som bol na začiatku tohto roku ja.
