V priestoroch banskobystrickej radnice sprístupnili v pondelok 5. septembra výstavu vzácnych artefaktov zo zbierok Stredoslovenského múzea o živote a práci šikovných remeselníkov – hrebenárov, ktorých výrobky nemohli v minulosti chýbať na chýrnom Radvanskom jarmoku. Výstava Hrebenárske remeslo potrvá do 19. septembra.
Nie je hrebeň ako hrebeň
„Podkovy si nakúp v Rimavském Brezovém, v Hronci máš tisíc klincov pohotove, v Radvani hrebene, žemličky v Bystrici, jako sneh bílého chleba v Žarnovici…“ Gašpar F. Belopotocký.
Hrebene používali ľudia všetkých spoločenských vrstiev v každodennom živote na úpravu vlasov, a to už od roku 3500 pred Kristom. Hrebene sú tu tak dlho, ako dlho sa ľudia starajú o svoje vlasy. Najčastejšie boli vyrobené z dreva, kostí alebo slonoviny a často na sebe niesli aj krásne rezbárske aj šperkárske výzdoby. Hrebenári na našom území využívali na výrobu hrebeňov najmä rohy hovädzieho dobytka a baranov. Aj keď najstarší cech hrebenárov vznikol v Prešove v roku 1658, hlavným a najznámejším strediskom tohto remesla bola Radvaň pri Banskej Bystrici. Radvaň bola v minulosti remeselníckym pojmom. Mala výhodnú polohu, ležala pri hradskej ceste spájajúcej Banskú Bystricu a Zvolen. Okrem klobučníctva, nožiarstva, zámočníctva, prachárstva v 19. storočí aj súkenníctva sa tu rozvíjalo rýchlym tempom aj hrebenárstvo.
„V Radvani žilo v roku 1773 najmenej 120 majstrov. Najpočetnejší boli hrebenári, ktorých bolo dvadsaťštyri, s ročnou produkciou 1 272 tuctov hrebeňov. Do roku 1847 ich počet hrebenárov narástol na tridsaťšesť. V Radvani tak bolo najviac hrebenárskych remeselníkov na Slovensku. Keďže remeslo sa často dedilo z otca aspoň na jedného syna, aj v Radvani môžeme sledovať rodiny, ktoré sa v niekoľkých generáciách venovali remeslu. Z hrebenárskych rodín to boli Hanzlíkovci, Riečanskí, Schleimerovci, Zvolenskovci, Mendovci, Bankovci, Kotvanovci,“ hovorí kurátor výstavy a historik Stredoslovenského múzea Filip Glocko.
Jeden hrebenár urobil cez deň 60 kusov obyčajných hrebeňov. Pri opracovávaní rohoviny sa najprv odrezal špic aj širší koniec rohu. Tvrdšie rohy sa museli povariť vo vode, alebo v oleji. Rozpílený roh zohrial hrebenár priamo nad ohňom v prašovacích kliešťach a vložil do dreveného lisu. Po vychladnutí a zatuhnutí vznikla rohovinová platňa, na ktorú sa prikladali hrebenárske formy z tvrdého papiera tak, aby bol odpad čo najmenší.
„Hrebenári v Radvani používali jednotné formy. Pri prikladaní foriem majstri dbali, aby hrubé zúbky boli od špicu a tenké zúbky smerovali k hornej časti rohu. Hrebene boli označené podľa veľkosti, od 4 po 12. Na výstave Hrebenárske remeslo sa návštevníci oboznámia s históriou hrebenárskeho remesla ako aj významnými rodinami, ktoré toto remeslo v našom meste reprezentovali,“ dopĺňa Filip Glocko.
Hotové výrobky hrebenári predávali podomovým obchodníkom, na trhoch a jarmokoch a do obchodov v Banskej Bystrici. Podomoví obchodníci (čipkári) chodievali zo Sv. Ondreja, Brusna, Medzibrodu ale aj zo Srbska či z Poľska, tí si hrebene dopredu objednávali a ďalej predávali do Ruska či na Ukrajinu.
„Snáď najväčšou udalosťou pre remeselníkov v Radvani bol Radvanský jarmok, ktorý sa konal každoročne začiatkom septembra, na Máriu. Veľmi ma teší, že sme v múzeu oživili aj vzácne zbierky hrebenárskeho remesla, ktoré bolo typické pre naše mesto. Veľká časť z nich je bežne dostupná v expozícii o histórii Banskej Bystrice v Matejovom dome, no pri príležitosti konania Radvanského jarmoku sme v spolupráci s mestom našli priestor pripomenúť si týchto šikovných remeselníkov v centre súčasného jarmočného diania,“ uviedol riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník.
Výstava Hrebenárske remeslo, ktorú Stredoslovenské múzeum pripravilo v spolupráci s Mestom Banská Bystrica, sa otvorila v pondelok 5. septembra. V priestoroch radnice na Námestí SNP ju môžete navštíviť do 19. septembra.
Na tohtoročnom Radvanskom jarmoku sa osobne môžete stretnúť s remeselníkom Ľudovítom Cehelským, ktorý sa venuje rohovinárstvu a jeho cieľom je prebudiť v ľuďoch vzťah k tradičným materiálom a remeslám. Hrebenárske remeslo predvedie vo všetkej svojej kráse pri Barbakáne v piatok 9. septembra o 14.00 h a v sobotu 10. septembra o 17.00 h.
