Quantcast

Banskobystrický biskup Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom, v Kremnických vrchoch. Od roku 1990 je pätnástym diecéznym biskupom v histórii Banskobystrickej diecézy. Je prvým biskupom rodákom diecézy a vedie ju 20 rokov. Portál Banskobystrickej diecézy dnes priniesol o živote nášho biskupa množstvo zaujímavých informácií, ktoré by sme vám radi sprostredkovali.

Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990 v Banskej Bystrici z rúk Jozefa kardinála Tomku. Ako motto pre svoju apoštolskú službu si vybral evanjeliovú výzvu Pravda vás vyslobodí – Veritas liberabit vos.

Počas svojho pôsobenia vkladaním rúk udelil kňazskú vysviacku 196 kňazom.

Bol koordinátorom pri príprave podkladov na územnú reorganizáciu západnej metropólie Katolíckej cirkvi na Slovensku. Reorganizácia bola zavŕšená rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. zo 14. februára 2008.

12. septembra 2003 na banskobystrickom námestí privítal vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. a pred zhromaždením veriacich ho požiadal o otvorenie synody Banskobystrickej diecézy. Jej závery biskup Rudolf Baláž publikoval v roku 2006 v posynodálnom dokumente Zostaň s nami, Pane. Následne vznikli aj inštitúcie ako sociálno-zdravotnícky DOM Božieho milosrdenstva otvorený v roku 2008 a špecializovaná nemocnica Mammacentrum sv. Agáty v roku 2009.

V roku 2004, na pamiatku návštevy pápeža, pomenoval renovovanú budovu bývalého kňazského seminára v Banskej Bystrici ako Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. V ňom pod jednou strechou zhromaždil zriadené pastoračné centrá pre rodinu, mládež, katechézu, nepočujúcich, bioetiku, masmédiá, diecézny školský úrad, diecézny archív a diecéznu charitu.

Jedným z prvých pastoračných projektov nového biskupa bolo obnoviť kňazský seminár. Činnosť a históriu zlikvidovaného banskobystrického kňazského seminára, po jeho násilnom zavretí v roku 1950, obnovil biskupským dekrétom s platnosťou od 1. júla 1990. Prvý akademický rok v priestoroch na hrade v Slovenskej Ľupči vtedy otvoril slovami: „Začíname v skromnosti, aby sa dielo vydarilo v duchu a v pravde.“ Za prvého rektora obnoveného seminára vymenoval Mons. Tomáša Galisa. Dnes si Kňazský seminár sv. Františka Xaverského pripomína 20 rokov svojej činnosti. S obdobím budovania moderného kňazského seminára v Badíne sa však spája aj znášanie známej zostrojenej kauzy triptych v roku 1995.

foto: salezianky.sk

Obnovil katolícke školstvo na území vlastnej diecézy a viedol Komisiu pre katechizáciu a školstvo pri Konferencii biskupov Slovenska od jej zrodu až do jesene 2010.

Slovenskí katolícki biskupi si 13. apríla 1994 za predsedu biskupskej konferencie zvolili Mons. Rudolfa Baláža. Konferencia biskupov mala vtedy neľahké úlohy, vymedziť práva a kompetencie cirkvi v postkomunistickom zriadení.

Banskobystrický diecézny biskup bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska do jubilejného roku 2000. Do tohto obdobia spadá aj jeho úloha spoluzakladateľa Katecheticko – pedagogickej fakulty sv. Ondreja v Ružomberku.

Biskup Rudolf podporil obnovenie pôvodných mužských a ženských reholí na území diecézy. Pribudli aj nové kláštory, medzi nimi kláštor kontemplatívnych klarisiek kapucínok, kontemplatívnych bosých karmelitánok a karmelitánov. V Sampore pri Zvolene mnísi benediktíni postavili prvý kláštor ich novodobej histórie na Slovensku.

V roku 1993 začalo svoju činnosť v Banskej Bystrici prvé katolícke rádio na Slovensku, s pôvodným menom Rádio Mária a diecéznym rozsahom, neskôr s celoslovenským vysielaním a menom Rádio Lumen.

Správa o menovaní za diecézneho biskupa zastihla takmer 50 ročného kňaza Rudolfa Baláža na fare v Turčianskom Petre. Pastorácia v tejto farnosti bola pre neho obzvlášť šťastným obdobím aj vďaka živému spoločenstvu mladých ľudí, z ktorého pochádza súčasný osobný tajomník Mons. Jozef Štrba. Turčiansky Peter bol prvé farské pôsobisko po dvanástich rokoch skrytej a neraz nebezpečnej pastorácie na následky odobratého štátneho súhlasu. Ešte aj tu sa ho trinásťkrát pokúsili navštíviť príslušníci Štb.

Od roku 1971 do roku 1982 bol z rozhodnutia orgánov totality traktoristom JRD a vodičom nákladného auta v Domácich potrebách v Hronskej Dúbrave. Do výroby bol 31 ročný kňaz Rudolf stiahnutý z biskupského úradu v Banskej Bystrici, kde vykonával povinnosti aktuára a ceremoniára. Jeho predošlé pastoračné pôsobiská boli štyri, no len na jednom bol ponechaný dlhšie ako rok. Bolo to Vrícko, pred ním Vrútky, novoročný príchod v zimnej fujavici do Krupiny a prvé kaplánske miesto po kňazskej vysviacke bolo Brezno.

Sviatosť kňazstva prijal 23. júna 1963 z rúk biskupa Ambróza Lazíka.

Rudolf Baláž sa narodil ako najmladší zo šiestich detí. Matka Rozália, vtedy už mladá vdova, ho nábožensky vychovala s pomocou diecéznych kňazov či kremnických františkánov. Zabezpečila mu taktiež hudobné vzdelanie. V kremnickej Ľudovej škole umenia navštevoval hodiny klavíra a hry na husle. Medzi vyučujúcimi obzvlášť rád spomína na učiteľa Júliusa Muráňa a riaditeľa Ľudovej školy Bohuša Jelínka. Zmaturoval na gymnáziu v Kremnici. Roky štúdia a prípravy na kňazstvo 1958 až 1963 prežil v Kňazskom seminári v Bratislave. Počas komunistického režimu žiadal o možnosť vyššieho teologického štúdia, čo mu bolo trikrát zamietnuté.

Matke Rozálii ďakuje nielen za vštepenú úctu k Božej Matke Márii, ale i za zdedenú pracovitosť a silu ducha i tela.