Martin Kochaník je 22-ročný Banskobystričan, ktorý už 7 rokov jazdí biketrial. Spolu s kamarátmi, Marekom Slobodom (25) a Andrejom Dobríkom (24), patrí medzi posledných, ktorí sa tomuto športu v Banskej Bystrici aktívne venujú. Aj napriek nie práve najpriaznivejším podmienkam na trénovanie, Martin v biketriale dosahuje úspechy aj na rôznych súťažiach.
Čo ťa priviedlo k biketrialu a aké boli tvoje začiatky?
Keď som v roku 2004 začínal, o podobných športoch nebolo veľmi počuť. Raz som ale videl v televízii krátky spot o biketriale a vtedy sa to u mňa prebudilo. Začal som ho skúšať na starom 20 kilovom bicykli, ktorý to samozrejme nemohol vydržať a tak som ho stále dookola opravoval a následne išiel zase pokaziť. Po 2 rokoch som dostal od mojej mami najväčší a najkrajší darček, nový bicykel. A vtedy sa to rozbehlo. Jazdil som celé dni, spoznal som veľa skvelých ľudí, ktorí jazdili predo mnou (Maťo Švehla, Peťo Pršanec…), a rýchlo ma zaškolili do základov biketrialu.
V čom sa líši bicykel na ktorom jazdíte od „normálnych“?
Veľa ľudí sa nás pýta: „Kde máte sedadlo?“, a naše dlhoročné odpovede, že nám ho práve ukradli, teraz uvediem na pravú mieru. Naše bicykle sedadlo nemajú od výroby, kvôli váhe, zbytočnosti a nebezpečiu narazenia citlivých partií. 🙂 Tieto bicykle majú veľmi nízku stavbu, len jeden prevod a účinné brzdy. Sú to vcelku jednoduché stroje, ale zato musia byť 100% spoľahlivé a pevné.
Koľko si už stihol zničiť bicyklov?
Za 6 rokov jazdenia som už vymenil 4 trialové a 2 zjazdové bicykle. Väčšinou všetky utrpeli nejaké tie zlomeniny. 🙂 Ostatní chalani sú na tom podobne. Našim bicyklom dávame „nažrať“ viac ako by sme mali a tak ich životnosť klesá na cca 2 roky.
Isto si spomínaš na nejaké zranenia…
Kto nepadá, nejazdí. 🙂 Ale musím si zaklopať na drevo, lebo zatiaľ som nemal žiadne vážne zranenie. Najčastejšie sú to roztrhnuté holene od pedálov, vyvrtnuté členky, preťažené kĺby a veľké množstvo povrchových rán. No vyskytli sa aj horšie zranenia, ako napríklad zlomené kľúčne kosti, otrasy mozgu a pod. Ale pády patria k jazdeniu a k pádom patrí samozrejme prilba!
Jednotlivé skoky trénuješ len na bicykli, alebo si vyžadujú aj inú prípravu?
Všetky triky a skoky trénujem priamo na bicykli, jedine v zime, keď sa nedá jazdiť, treba udržiavať kondičku v posilňovni, alebo iným športom. 🙂
Koľkí sa asi venujete biketrialu v Banskej Bystrici?
Momentálne v Banskej Bystrici jazdíme aktívne len traja. Ja, Andrej Dobrík a Marek Sloboda. No spomínam si na dobu pred cca piatimi rokmi, keď nás bolo okolo 30. Mali sme aj svoj trial-park v Jakube a jazdilo sa skoro každý deň. No časom sa to zredukovalo na 5-6 ľudí a teraz sme radi, keď sa stretneme traja. O biketrial, ale aj o ostatné bike-disciplíny v Banskej Bystrici prudko klesá záujem nových jazdcov. A to aj preto, lebo v meste nie sú podmienky pre tieto športy. Chýba tu všetko pre cyklistov, od cyklistických chodníkov, cez legálne zjazdové trate v lesoch, až po trial a BMX parky. Dúfame, že do budúcna sa zrealizuje nejaký projekt, ktorý by tento problém vyriešil.
Kde teda trénujete?
Biketrial jazdíme v meste, na múrikoch, skalách a podobných, prirodzených prekážkach. Odozvy ľudí sú ale rôzne. Väčšine ľudí sa to páči a berú to ako nejaké exhibičné spestrenie, no nájdu sa aj takí, ktorým nesedí, že bicykel môže byť aj na skákanie. Samozrejme, vždy dopredu zvážime, kam ideme trénovať.
Venuješ sa biketrialu aj súťažne? Ak áno, aké si v ňom už dosiahol úspechy?
Za spomenutie stojí 3. miesto MSR 2007 v kategórii Master, ale ani jednotlivé umiestnenia v rámci slovenského pohára neboli zlé. 🙂 My sme ale vždy išli inou cestou, akou išiel súťažný biketrial. V Banskej Bystrici sme chceli skákať vyššie a ďalej, jazdiť po meste a vybrali sme sa cestou exhibícií. Momentálne robíme exhibície a predstavenia pri rôznych udalostiach a chceme to do budúcna rozbehnúť ešte vo väčšom.
Na bicykli sa len „blázniš“, alebo si chodíš aj seriózne zajazdiť?
To záleží od nálady. Keď si chcem oddýchnuť, vezmem zjazdový bicykel a idem na hory. Pri biketriale sa dá skvelo vyblázniť a aj popri tom sa človek neustále zlepšuje. Ale väčšinou sa pri jazdení snažím prekonávať vlastné hranice, či na triale, alebo freeride.
Máš čas na bicykel aj počas štúdia na VŠ?
Toho času je čím ďalej, tým menej, ale keď sa chce, tak sa čas nájde. Jazdíme väčšinou po víkendoch, ale v lete aj cez pracovný týždeň po večeroch. Občas prevetrám bicykel aj v noci, keď sa mi nechce spať. 🙂 Viem, že v budúcnosti bude toho času stále menej, preto sa snažím jazdiť na 100%.
Venuješ sa aj nejakým iným športom?
Okrem biketrialu sa aktívne venujem aj iným bike-disciplínam a to freeridu a street-trialu. Pri freeride sú najväčšími výhodami rýchlosť, voľnosť a pohyb v prírode. Je to dobrý relax. No trial je silový, technický šport, dá sa pri ňom skvelo vyblázniť a o kondičku je pri ňom postarané. A street-trial je taká kombinácia biketrialu a voľnejšieho jazdenia po meste s väčším množstvom trikov. Ale všetci si raz za čas aj zaplávame, zabeháme a pod.
O čom sníva mladý biketrialista?
Každý, kto sa niečomu venuje, v tom chce byť dobrý. Aj my chceme dosiahnuť nejaké tie úspechy, rekordy, sponzoring… Chceme sa stále zlepšovať a hlavne robiť veľa exhibícií.
Ak by chcel niekto s biketrialom začať, čo k tomu potrebuje a ako vás môže kontaktovať?
Potrebuje k tomu hlavne pevnú vôľu a chuť. Bicykel môže mať zo začiatku hocijaký a po čase sa dá zohnať trialový, za cenu lacného, obyčajného bicykla z obchodu. Samozrejme, ak má niekto záujem o tento šport, môže sa mi ozvať na mail martin.kochanik@gmail.com a dohodneme sa. 🙂
Martin na záver dodáva…
Vďaka bicyklu som spoznal veľa skvelých ľudí a to je pre mňa to najhlavnejšie… 🙂
