Neďaleko Námestia SNP, uprostred Hornej Striebornej, jednej z najstarších bystrických ulíc, sídli rodinné kníhkupectvo Artforum, ktoré presne pred piatimi rokmi v Banskej Bystrici založila komunita aktivistov a aktivistiek s láskou k dobrej literatúre.
Rozhodli sme sa ich navštíviť v predvianočnom období, teda v čase, keď sa u nich dvere nezastavia. Napokon aj sami tvrdia, že skutočným mesiacom knihy pre nich nie je marec, ale práve december. Práve vďaka ľuďom, ktorých denne stretnete v tomto kníhkupectve, sme sa presvedčili, že stále existujú miesta, kde čas plynie trochu inak.
Uplynulé mesiace boli náročné pre obchodníkov aj v našom meste. Aký vplyv na vaše kníhkupectvo má pandémia?
Slavo Sochor: Podobne ako ďalšie obchodné segmenty sme pocítili vplyv novej situácie z rôznych strán. Nám pandémia opäť pripomenula, aké dôležité sú individuálne vzťahy so zákazníkmi a zákazníčkami. Tiež sme však prišli o možnosť organizovať besedy, ktoré považujeme za dôležitú súčasť vytvárania knižnej kultúry v Banskej Bystrici.
Zuzana Szabóová: Ukázalo sa aj to, že sa stále môžeme spoľahnúť na našich verných, ktorí sa k nám po nové knižky vrátia vždy, nech sa deje čokoľvek. Treba si zároveň uvedomiť, že počas lockdownu nebolo veľa ciest ako “zažiť kultúru” a po literatúre siahli aj ľudia, ktorí bežne preferujú tráviť voľný čas inak.
Keď ste v roku 2015 v Banskej Bystrici opätovne otvorili kníhkupectvo Artforum, tvrdili ste, že vzniklo najmä kvôli ľuďom, ktorým tento knižný stánok v Banskej Bystrici chýbal. Čo sa odvtedy zmenilo?
Zuzana: Stihli sme sa z Dolnej presťahovať na Hornú Striebornú, máme trochu väčšie kníhkupectvo a zažili sme veľa skvelých akcií, festivalov. Za tých päť rokov sa na kníhkupeckej stoličke vystriedalo niekoľko ľudí a my sme si postupne uvedomili, že to je ozajstná práca. Najprv sme len chceli mať kníhkupectvo a odrazu podnikáme…
Slavo: Za ten čas nám veľa ľudí z Bystrice povedalo, že sme naivní. Niektorí to asi mysleli ako pochvalu, niektorí horšie. Pravda je taká, že to k tejto práci patrí. Kniha prežila stáročia, kníhkupectvá však vznikajú a zanikajú a my si nemôžeme dovoliť prísť o elán a víziu.
Veľa ľudí sníva o práci v kníhkupectve. Aj tí sú naivní?
Slavo: Do určitej miery asi áno, ale je to tak v poriadku. Priebežne nám chodí veľmi veľa žiadostí o zamestnanie alebo brigádu. Veľa z tých ľudí si však predstavuje, že práca v kníhkupectve je o len čítaní kníh alebo čajových večierkoch. To všetko je iba za odmenu, po záverečnej, no nie?
Lívia Loučková: Občas sa podarí aj skôr, ale najprv treba vybaliť všetky krabice s novinkami, naceniť knihy a riešiť špeciálne požiadavky od zákazníkov.
Hľadáte nejaké nezvyčajné knihy?
Lívia: Často sa napríklad stane, že príde človek a zháňa knihu, ktorá nie je v bežnej distribúcii, vyšla len v malom náklade alebo veľmi dávno. Ak knihu nemáme skladom, skúsime najprv osloviť obchodných partnerov, neskôr aj našich priateľov z antikvariátov…
Slavo: Niekto by to možno považoval za stratu času, ale z akého dôvodu má fungovať kníhkupectvo? Sú aj kníhkupectvá fungujúce ako zelovoc na tržnici. Všetko majú vyložené na pulte a dookola vám predávajú to isté. Inak povedané, v dobrom kníhkupectve by mali pracovať alchymisti, ktorí tie správne knihy schovávajú pod pultom práve pre vás.
Ako vyzerá také kníhkupecké dobrodružstvo?
Daniela Krnáčová: Pamätám si, ako sa nám raz ozvala pani z Česka, ktorá hľadala pomerne starú knihu severských mýtov. Podľa všetkého sme mali mať na sklade posledný jeden kus v Česku a na Slovensku, nemali ju ani antikvariáty. Hľadali sme ju niekoľko dní a prešli sme naozaj všetko, pretože mohla byť kdekoľvek. Nakoniec som ju našla uprostred police s beletriou, na celkom viditeľnom mieste. Zákazníčka nám poslala veľmi vrúcne poďakovanie, ako keby sme jej zachránili život.
Knihy teda vyberáte nejakým špeciálnym spôsobom? Všetky sa predsa nedajú prečítať…
Slavo: Nedávno vyšla vo vydavateľstve Artforum výborná esej Marka Forsytha Neznáme neznáme. Celkom mi pripomenula, že čomu sa vlastne venujeme… Forsyth má pravdu, keď hovorí, že dobré kníhkupectvo nemusí dokonale vedieť, ktoré knihy chce predávať, ale bezpodmienečne musí vedieť, čo sa na jeho pulte nikdy nemôže vyskytnúť. Hovorí sa, že kniha je posvätná, pravda je však taká, že knižný trh produkuje aj veľa balastu.
Daniela: Myslím, že dobrých kníh vychádza v poslednom čase veľmi veľa. Nikto z nás ich nikdy nestihne prečítať. Môžeme si však vybrať aspoň zopár a o nich sa potom rozprávame so zákazníkmi a zákazníčkami. Často to nezostane len pri radách, pretože k nám chodia ľudia, ktorí sa chcú porozprávať. O literatúre, o spoločnosti, o veciach, ktoré spolu súvisia. A dnešná doba ukazuje, že takéto stretnutie raz môže byť veľmi vzácny artikel.
Ostane vám na to čas aj takto koncom roka, keď je kníhkupectvo plné?
Daniela: Veríme, že áno, aj keď nám to tento rok trochu komplikuje pandémia a v kníhkupectve môže byť len obmedzený počet ľudí. Ale ako poznáme tých skalných, s radosťou počkajú, alebo prídu skôr ráno, keď je ľudí menej.
Zuzana: Napriek všetkému sa snažíme byť pripravení. Aj keď máme malý obchod a dnes sa oň starajú predovšetkým Lívia s Danielou, práve v tomto období sa snažíme priložiť ruku k dielu všetci a všetky. Ako skupina sme Artforum založili a doposiaľ sa oň v tomto duchu staráme. Predvianočné stretnutia s našimi zákazníkmi a zákazníčkami sú takpovediac rodinnou záležitosťou, ktorú si nenecháme ujsť. December je pre nás mesiac knihy.
Nájdu u vás pred Vianocami zákazníci a zákazníci niečo špeciálne?
Lívia: Podľa mňa hlavne to, na čom sa snažíme pracovať celý rok. Spoločne hľadáme to najlepšie čítanie pre každého. Ak si zákazník nevie dať rady s knižnými darčekmi pre rodinu, poradíme mu knihu, ktorá jeho blízkych pod stromčekom prekvapí a rozhodne nebude nudiť. Určite sa o ňu nakoniec všetci pobijú.
Zuzana: Nezabúdame ale ani na tých, čo si knižky pod stromčekom nemôžu dovoliť. Spolu s Komunitnou nadáciou Zdravé mesto u nás tento rok prebieha už 15. ročník projektu Daruj knihu deťom. Až do Vianoc si u nás môžu zákazníci a zákazníčky vybrať a kúpiť 172 kníh, ktoré poputujú pod stromček k deťom zo sociálne odkázaných rodín z Banskej Bystrice a okolia.
Slavo: Možno sa budem opakovať, ale máme hlavne veľa dobrých kníh a žiadne navyše. Tisícky kvalitných románov, poviedok, básní. Každý u nás môže nájsť svoj vlastný príbeh, a to nie je málo. Treba sa len dobre poobzerať.
