Quantcast

Má iba 19 rokov, študuje za pekára a cukrára, no napriek tomu sa venuje záľube, ktorú by sme hľadali skôr u našich starých mám. Lukáš Baudyš je mladý chalan, ktorý rád vyšíva. A nejde len o obyčajné vyšívanie, on vyrába kroje. Jeho prastarí rodičia totiž pochádzali z Radvane a Poník, kde sa s krojmi a ľudovými zvykmi zoznámil už ako malý chlapec.

Čo ťa priviedlo k vyšívaniu krojov a odkedy sa mu venuješ?

Túžil som mať doma vlastný kroj a keďže zakúpenie je finančne náročné, začal som sa zaujímať o vyšívanie, paličkovanie, háčkovanie, šitie a štrikovanie. Niektoré tieto techniky som sa naučil od starkej a mamy. Paličkovať ma naučila pani Šípková, s ktorou som sa zoznámil na jarmoku tradičných remesiel vo Zvolene. Venujem sa tomu zhruba 12 rokov.

Navštevoval si aj nejaké špeciálne kurzy?

Nie, nenavštevoval som žiadne kurzy.

Aké techniky vyšívania ovládaš?

Ovládam vyšívanie krivou ihlou, krížikovú výšivku a hladkovanie. Ale asi najviac sa venujem výšivke krivou ihlou, pretože som sa s ňou stretával u prastarkej na Ponikách, ktorá tiež vyšívala.

Koľko krojov si už stihol vyšiť?

Päť. Tri ženské, jeden z Horehronia a dva z Podpoľania. Jeden mužský z Hriňovej, jednu košeľu z Detvy a jeden detský z Podpoľania

Ako dlho asi pracuješ na jednom kroji?

Je to individuálne, pretože každý kroj je inak zdobený. Niektoré sú menej vyšívané, ale zato sú zložitejšie na ušitie, keďže si ich sám aj šijem. Napríklad na “dievockom” podpolianskom kroji som pracoval viac ako mesiac.

Chceš vyšívať iba kroje z regiónu, z ktorého pochádzaš?

Viacmenej áno, pretože podľa mňa ich Podpoľanie a Horehronie majú najkrajšie.

Vystavoval si už niekde svoje výtvory?

Prezentoval som sa s nimi v našej škole, pri uvítaní zahraničnej návštevy zo Srbska a na školskej výstave “Z truhlice starých materí”. Jeden detský kroj som daroval svojej kamarátke pre jej dcérku.

Na čom momentálne pracuješ?

Momentálne nevyšívam na žiadny kroj. Robil som vianočné dečky a teraz pracujem na dečke s podpolianskym vzorom.

Svoju prácu berieš iba ako záľubu, alebo sa tým chceš neskôr aj živiť?

Túto prácu beriem ako záľubu, nikdy by som kroj nepredal. V súčasnosti si totiž ľudia nevedia ceniť ručnú prácu.

Aký je tvoj vzťah k folklórnej hudbe a k hudbe všeobecne?

Hudbu počúvam rád, či už modernú, alebo ľudovú. No pri práci si najradšej vypočujem folklórnu hudbu. Najviac sa mi páči Ján Ambróz s ľudovou hudbou Borievka a Anka Šatanová z Korytárok. Mám mnoho CD s ich hudbou, ale aj vianočné koledy v podaní SĽUKu.

Vieš si okrem vyšívania a školy nájsť čas aj na niečo iné?

Okrem vyšívania a školy je mojou veľkou záľubou pečenie, ktoré mi tiež zaberá veľa času. Inak som zamestnaný v Tescu ako predavač. Občas neviem, čo mám robiť skôr.

Si vraj aj výborný cukrár. Aké úspechy si už dosiahol v oblasti gastronómie?

Už po tretíkrát som sa zúčastnil na medzinárodnej súťaži “O najlepší Bratislavský rožok”, ktorá sa koná v Bratislave v rámci výstavy Danubius gastro, kde som obhájil trikrát za sebou tretie miesto. Ďalej sa zúčastňujem na rôznych školských súťažiach. Vyhral som súťaž o najlepší závin alebo štrúdľu, kde som robil ručne ťahanú štrúdľu. S moravskými koláčmi som vyhral súťaž “Recepty starých materí”. Taktiež som bol prvý v pekárskej súťaži s mojou spolužiačkou Zdenkou, za čo sme získali od firmy Backaldrin zájazd do rakúskeho Astenu do Domu chleba, kde sme absolvovali odbornú prednášku týkajúcu sa pekárstva, za ktorú sme získali aj certifikát.