Len nedávno sme si pripomenuli 100. výročie narodenia Kláry Jarunkovej a v týchto dňoch by sa podobného jubilea dožila aj ďalšia významná autorka, ktorá je spätá s Banskou Bystricou. Práve 6. mája si pripomenieme 100. výročie narodenia Zlaty Solivajsovej.
Prostredníctvom rozprávok, ale ešte dávno predtým prostredníctvom poézie, vstúpila do sveta literatúry významná banskobystrická spisovateľka – autorka úvodného vyznania. Jej putovanie po Ceste k Slnku je pozoruhodným príbehom splynutia osudu autora s osudom jeho diela.
Prvé básnické pokusy začala Zlata Solivajsová uverejňovať v štyridsiatych rokoch minulého storočia v svojom rodisku v Nitrianskej Blatnici ešte pred dovŕšením 20. narodenín. Viac sa jej literárna tvorba rozvinula po príchode do Banskej Bystrice, kde sa umeleckej literatúre venovala aj profesijne ako redaktorka Stredoslovenského vydavateľstva. Zbierky básní Jablká plné hviezd (1962), Vyhnanie z raja (1967) i andersenovská rozprávka Svietnik s holubičkou (1968) boli prijaté priaznivo.
Tak to malo a mohlo byť aj s knihou Kľúč od každých dverí (1971). Osud to však zariadil inak. Spomedzi harmonických príbehov bez nelásky a nenávisti sa v knižke vyčleňovala symbolicko-alegorická rozprávka o agresii (tanku voči dubu a malým dubčekom v pokojnom lese) Abeceda pre obludy, v ktorej vtedajšia moc videla reflexiu augustových udalostí roku 1968. Reakcia bola mimoriadne tvrdá. Spisovateľka prišla o prácu, o možnosť publikovať, nasledovali výsluchy a obvinenia, vylúčenie zo spisovateľského zväzu a nepriamo aj zo spoločnosti. Knihu stiahli z predaja a nechali zošrotovať.
Prvým krokom k návratu z nedobrovoľného „vyhnanstva“ bola rehabilitácia vylúčených spisovateľov a prijatie do spisovateľskej organizácie začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Zlata Solivajsová začala pracovať v Spolku slovenských spisovateľov, vyšli jej zbierky básní Pierko po pierku (1992), Ucho ihly (2002) i reedícia zakázanej knihy Kľúč od každých dverí (2008). V roku 2008 udelilo mesto Banská Bystrica spisovateľke významné ocenenie – Cenu primátora mesta za celoživotné dielo.
Literárne a hudobné múzeum ŠVK v Banskej Bystrici spravuje bohatú zbierku predmetov so vzťahom k osobnosti Zlaty Solivajsovej. Pri príležitosti nedožitého stého výročia jej narodenia pripravilo niekoľko podujatí, jedno z nich počas Noci múzeí a galérií 14. mája v expozícii Múzeum – domov múz.
„V ríši rozprávok, príbehov našla som ešte v detstve svoj druhý domov. Vstup do ríše slova cez rozprávky, bol pre mňa určujúci na celý život. Po objavení hĺbky, významu, imaginatívnosti slova už, s výnimkou lásky, neprišiel iný, väčší, čisto ľudský zázrak života. Inštinktívne som sa utiekala pod krídla rozprávky tak v čase detstva, keď prevažovala potreba nevšedného, zázračného, utešujúceho, ako aj neskôr, keď vľúdny svet okolo ponúkal mi len východiská bezvýchodiskové. Putovanie do rozprávky je mojou osobnou Cestou k Slnku.“
Zlata Solivajsová
