Banskobystrický samosprávny kraj má schválený rozpočet na rok 2023. Hlasovali zaň dnes všetci prítomní poslanci, predchádzali mu náročné rokovania, no zastupiteľstvo ukázalo, že mu záleží na stabilite v kraji. Pre vládne opatrenia a zásahy však bude kraju v budúcom roku chýbať viac ako 31 miliónov eur, čo sa odrazí aj na výdavkoch župy či podpore pre mestá, obce a tretí sektor.
Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) bude v budúcom roku hospodáriť s celkovým rozpočtom vo výške viac ako 410 miliónov eur. Väčšinu z tejto sumy budú tvoriť externé zdroje, daňové príjmy sú rozpočtované vo výške 155 miliónov eur. Medzi najväčšie výdavky schváleného rozpočtu budú patriť verejná doprava a sociálne služby, ktoré zhltnú spolu 60% daňových príjmov.
Rozpočet dnes jednohlasne schválili všetci prítomní poslanci zastupiteľstva, čím ukázali, že im záleží na stabilite v kraji.
„Chcem poďakovať všetkým za prípravu rozpočtu, za trpezlivosť, keď sme ho prechádzali položku po položke, aj za dnešné schválenie kolegom a kolegyniam v zastupiteľstve. Za iných okolností by sme sa dnes spokojne usmievali, pretože rozpočet je jedným z najdôležitejších dokumentov pre dobré fungovanie inštitúcií verejnej správy i samosprávy. Tento rok však bolo jeho zostavovanie mimoriadne náročné – pre energetickú krízu, pre infláciu a v neposlednom rade pre neistotu okolo štátneho rozpočtu, ktorý do dnešného dňa nie je schválený a nie je tak jasné, aké kompenzácie od vlády dostaneme,“ povedal predseda BBSK Ondrej Lunter.
Samosprávy doplácajú na vládny populizmus
Župan pripomenul, že nielen samosprávny kraj, ale aj mestá a obce doplácajú na populistické a nesystémové opatrenia, ktoré vláda prijala v poslednom období a ktoré podľa jeho slov tiež prispeli k jej pádu.
„Kvôli programom, ktoré sa vláda rozhodla financovať zo zdrojov samospráv, kvôli daňovému bonusu, kvôli zvyšovaniu platov zamestnancov v zriadených organizáciách a vysokým cenám energií nám v rozpočte bude v budúcom roku chýbať odhadom 31,3 milióna eur. To sú tri pätiny toho, čo dávame na verejnú dopravu, to je asi tretina nášho rozpočtu na vzdelávanie a trikrát toľko, koľko rozpočtujeme pre kultúru,“ povedal banskobystrický župan s tým, že je to obrovská suma, ktorá bude v rozpočte chýbať.
Kraj preto pristúpil k viacerým úsporným opatreniam na bežných výdavkoch, k šetreniu energií, tiež k zmrazeniu platov zamestnancov na Úrade BBSK či k dočasnému pozastaveniu dotácií.
„Osobne je mi veľmi ľúto, že zatiaľ nemáme v rozpočte žiadne prostriedky na dotácie, okrem dotácií na podporu zdravotníctva, v sume 100-tisíc eur. Urobíme však všetko pre to, aby sme dotačné schémy obnovili. Okamžite, ako vláda a parlament rozhodnú o kompenzáciách, tak sa k rozpočtu vrátime. V prípade priaznivého vývoja už na marcové zastupiteľstvo zaradíme zmenu rozpočtu, ktorá sa dotkne predovšetkým tejto oblasti,“ doplnil Ondrej Lunter.
BBSK pritom v tomto roku podporil mestá, obce, občianske združenia či neziskové organizácie formou dotácií sumou 2,8 milióna eur.
Rozvoj vďaka eurofondom
Dobrou správou však je, že pokračovať budú všetky rozbehnuté investičné projekty, ktoré poslanci odobrili ešte v tomto roku. Kraju sa tiež podarilo získať 127 miliónov eur z európskych zdrojov, ktoré pomôžu jeho rozvoju.
„Zabezpečíme všetky základné funkcie tak, aby veci fungovali. Nezastavíme rozbehnuté investičné projekty a doterajšia energia sa nám vráti v podobe významnej injekcie európskych fondov. To znamená, že budú aj rekonštrukcie ciest, bude aj rozvoj školstva a bude aj rozvoj sociálnych služieb,“ povedal predseda BBSK s tým, že prenášať zvýšené náklady na svojich obyvateľov kraj zatiaľ nebude.
„V tomto roku nebudeme zvyšovať cestovné, ani platby v zariadeniach sociálnych služieb. V budúcom roku k tomu však v nejakej miere budeme zrejme nútení pristúpiť. Nebudeme to však určite robiť zbrklo, od stola a bez dôkladnej analýzy nákladov. Vnímame to mimoriadne citlivo a počkáme, ako sa vláda postaví ku kompenzáciám smerom k samosprávam,“ uzavrel Ondrej Lunter.
