Quantcast

Dnes 20. decembra 2010 sa ujme funkcie nový primátor Banskej Bystrice, o tom, ako preberanie moci v meste vyzeralo v stredoveku, sa dozviete z úryvku z čerstvej publikácie Jozefa Ďuriančika o histórii stredovekej Banskej Bystrice Korene medeného mesta.

Knižka sa zaoberá dejinami mesta od jeho vzniku, t. j. od udelenia mestských výsad kráľom Belom IV. roku 1255. Ponúka stručný prehľad vývinu názvu mesta, jeho erbu, postavenia richtára, mestskej rady, cechov, trhov a remesiel. Okrem toho zachytáva vzťah stredovekých panovníkov Uhorska k nášmu regiónu, ako aj osud najvýznamnejších mešťanov vybraného obdobia. Knihu dopĺňajú ilustrácie Mariána Mikloša.

Jej krst sa uskutoční v utorok 21. decembra 2010 o 9,30 hod. vo Vile Dominika Skuteckého. Publikáciu si je možné zakúpiť v priestoroch Stredoslovenskej galérie v Bethlenovom dome a od utorka aj vo Vile Dominika Skuteckého.

Viac o autorovi sa môžete dozvedieť tu.

Okrem richtára Ondreja boli prví muži mesta až do r. 1780 volení iba na jeden rok. Už na druhý deň skoro ráno (1. januára) za vyzváňania zvonov sa Banskobystričania zhromažďujú v mestskom areáli pred budovou radnice (dnes sídlo Stredoslovenskej galérie). Mestský notár a zástupcovia národností im zaželajú novoročné vinše a prečítajú menoslov mešťanov s volebným právom. Potom nasleduje určenie troch kandidátov ringbürgermi na miesto nového richtára. Prvým bol vždy odstupujúci richtár. Ďalej sa pokračovalo hlasovaním. V radnej sieni v jednej časti už sedeli ringbürgeri, v druhej časti miestnosti volebný výbor, ktorý pozostáva zo stadtschreibera (mestského pisára), dvoch dôverníkov a z rady dvadsaťštvorky , ktorá predtým sedela okolo rokovacieho stola vpravo i vľavo. Stadtschreiber napísal mená kandidátov na stôl alebo na list papiera a vorredner (hovorca) po jednom pozýval podľa menoslovu mešťanov-voličov dovnútra. Tí potom pošuškali do uší volebnému výboru meno svojho kandidáta, ktorý bol na stole napísaný a zakrytý. Po odhlasovaní odišiel stadtschreiber po hlasy duchovných, ktoré po ich novoročných prianiach prijal a zaradil k ostatným. Je zaujímavé, že rektor jezuitského kolégia mal 12 hlasov. Po tomto zavolal volebný výbor aj nekandidujúcich členov rady a ako tí vstúpili, ringbürgeri im prepustili svoje miesta, načo aj oni odovzdali hlasy. Nakoniec sčítali hlasy, ale výsledok udržali v tajnosti do konca raňajšej kázne, kedy ho oznámili farárovi. Vtedy starý richtár spolu s radou obišiel veľký oltár hradného kostola a pomodlil sa k Bohu modlitbu vďaky za jeho priazeň voči nemu v čase jeho úradovania, poďakoval sa duchovným, rade a dvadsaťštvorke za skúsenú blahosklonnosť a podporu. Nakoniec umiestnením svojho klobúka na oltárny stolček naznačil, že odstupuje z úradu. Na to predstúpil stadtschreiber, ktorý stál vedľa richtára a vrátil mu klobúk (za čo ho richtár odmenil jedným zlatým). Po richtárovi začne hovoriť mestský farár, ktorý vo svojej reči trikrát po sebe opäť ponúkne poctu starému richtárovi. Ten sa však znovu zdráha a poprosí rečníka, aby mu povedal meno toho, koho si pán vybral na túto zodpovednú funkciu. Nato pristúpi duchovný k rečníckemu pultu a vyhlási výsledok hlasovania. (…) Po vyhlásení výsledkov odznela richtárova prísaha (…) na vzácny pergamenový misál, v protestantskej dobe na evanjelium. Na záver sa celebrovali slávnostné bohoslužby vo farskom kostole. Potom bol nový richtár odprevadený do svojho domu za radostného jasotu ľudu, hlasu bubnov a trúb zo strážnej veže a hlaholu zvonov.