Quantcast

kliestJarná aktivita kliešťov začína už koncom tohto mesiaca a vrcholí v apríli a máji. Pre človeka je nebezpečný hlavne vtedy, ak je infikovaný.

Na Slovensku žije približne dvadsať druhov kliešťov. Niektoré sa zdržiavajú v brlohoch zvierat, alebo hniezdach vtákov, preto sa s nimi bežne nestretneme. Väčšia šanca je uvidieť kliešťa obyčajného, pijaka lužného, pijaka stepného či kliešťa lužného. „Riziko pre človeka však predstavuje najmä prvý z nich. Kliešť obyčajný sa v prírode vyskytuje po celý rok, ale aktivizuje sa až pri teplotách okolo päť až desať stupňov Celzia. Infikovaný kliešť obyčajný totiž môže prenášať kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, anaplazmózu a ďalšie nákazlivé ochorenia. Tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území a vďaka klimatickým zmenám sa šplhá stále vyššie. Darí sa mu v listnatých aj zmiešaných lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca priamo v mestskej zeleni. Výnimka sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy,“ konštatovala Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.

Endemické oblasti (výskyt nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh, ale aj na juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť- napríklad vo vyšších zemepisných polohách nad 800 metrov nad morom.

Podľa vedúcej Odboru epidemiológie RÚVZ v Banskej Bystrici Márie Avdičovej v endemických oblastiach Slovenska zaznamenávame mnoho rokov najvyššiu chorobnosť, aj keď treba povedať, že na Slovensku je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu o niečo nižšia ako napr. v susednom Česku. Ide ročne o 90 až 160 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. Z toho dôvodu sa v SR nikdy neuvažovalo o celoplošnej vakcinácii proti tejto chorobe. Treba však zdôrazniť, že z dlhodobého hľadiska má chorobnosť stúpajúci trend a prírodné endemické oblasti sa významne rozširujú.

Kliešť dokáže využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža. Keď také miesto nájde zakliešti sa, pričom spôsobí drobné poranenie. V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Prisatie si ani neuvedomíme, až kým si náhodne nevšimneme, že ho máme. Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom, len treba k tomu pristupovať s chladnou hlavou a nerobiť trhavé pohyby. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný.

„Proti chorobám, ktoré prenášajú kliešte, máme v špecifickej prevencii k dispozícii len očkovaciu látku proti kliešťovej encefalitíde, ktorá je vysoko účinná a odporúča sa ľuďom ako lesní robotníci, geodeti, geológovia, či orientační bežci a iní športovci, ktorí behávajú v prírode. Proti kliešťovej encefalitíde sa využíva preventívne očkovanie hlavne u profesionálne exponovaných osôb,“ zdôraznila Avdičová. Podľa nej však pribúdajú postupne občania, ktorí dávajú očkovať svoje deti.

Najoptimálnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde je koniec februára až začiatok marca, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri, kedy sa kliešte začínajú druhý krát páriť a množiť. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až tri až päť rokov, po tejto dobe je potrebné podať ďalšiu jednu dávku očkovacej látky.