Utkaná z prírody bude prvá tohtoročná výstava v Stredoslovenskom múzeu. A taký má aj názov – Tkané z prírody. Vernisáž výstavy, ktorá atraktívnou formou predstaví postupnosť ručného spracovania ľanu a konope, sa uskutoční vo štvrtok 23. januára 2025 v Thurzovom dome.

Spracúvanie textilných vlákien patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou.

Ľan a konope

Výstava Tkané z prírody zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie ľanu a konope, ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby, a tiež ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov je ekologická alternatíva proti využívaniu syntetických vlákien zaťažujúcich planétu.

„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál, ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je na celom území takmer rovnaký. Odchýlky sú len v terminológii, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna, hospodárske, bytové a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí využívajú ľanové a konopné plátno,“ informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.

Svätá Žofia ľan vysieva

S pestovaním ľanu sa spájali aj pranostiky, ako napríklad Svätá Žofia ľan vysieva. Preto naši predkovia za najvhodnejší dátum siatia ľanu považovali pätnásty máj. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli tzv. prázdne dni, teda keď mesiac ubúdal, inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.

„Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu štrnásť dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších štrnásť dní, v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan či konope trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky,“ opisuje postup Jana Koltonová.

Kolovrat či vreteno?

S pradením ľanu sa začínalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto remeslu. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna, bolo menej kvalitné. Na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy Tkané z prírody, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.

Súčasné spracovanie ľanu a konope bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov Márie ŠtranekovejMartina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.

Vernisáž výstavy Tkané z prírody sa uskutoční vo štvrtok 23. januára 2025 o 16.00 h. Krásu a potenciál prírodných materiálov, ktoré sú súčasťou textilnej histórie Slovenska, môžete v Thurzovom dome objavovať do 4.mája 2025.

Výstavu z finančných zdrojov podporilo Občianske združenie Stredoslovenského múzea.