Sympatický chalan s gitarou, talentom a charizmou. Neprehliadnete ho. A určite ani neprepočujete. Koncom júna pokrstil svoj debutový album s názvom 11:11. Inštrumentalista a virtuóz na klasickej gitare Dávid Bílek.
Banskobystričan Dávid Bílek, absolvent banskobystrického Konzervatória Jána Levoslava Bellu a brnenskej JAMU, dvojnásobný absolútny víťaz konzervatórií v hre na klasickej gitare, začal hrať na gitaru už ako sedemročný. Jeho prvá gitara bola taká „obyčajná“. Dnes má šesť gitár, najvzácnejšia z nich je od nemeckého majstra Daniela Starka. Skladá hudbu, píše texty, spieva, je autentický. Talent zdedil po rodičoch a najmä po dedovi, a po mame aj krásne kučeravé vlasy. Začiatkom tohto leta mu vyšiel debutový album s tak trochu tajomným názvom 11:11. V rozhovore s Dávidom Bílekom sa dozviete nielen to, čo tieto čísla znamenajú, ale napríklad aj to, ako sa zoznámil so svojou manželkou Dianou, alebo koho a čoho sa nechce vzdať.
Dávid Bílek – Chýbaš mi:
Na vašom debutovom albume 11:11 je jedenásť skladieb. Preto ten názov? Alebo má 11:11 aj iný význam?
Je to preto, lebo s mojou manželkou Dianou sme si v tom čase posielali niečo milé. Srdiečko a podobne, ale aj preto, lebo Diana je narodená 11.11.
Vyšli vám už single aj „épečko“ Spoza stola, no aký je to pocit držať v rukách prvý album?
Je to neopísateľný pocit. Bolo za tým veľa práce ale aj nervov, no nakoniec si myslím, že to dobre vyšlo a album znie skvele.
Môžete album 11:11 predstaviť jedenástimi slovami?
To ste ma teraz dostali, ale skúsim: príbeh lásky, v ktorom neviete, čo vás čaká, iba sa nechávate unášať.
Ste autorom všetkých jedenástich skladieb na albume?
Čo sa týka hudby, tam som na sto percent autorom, ale pri textoch mi pomáhala aj Diana. Aj keď, aj pri hudbe mala nejaké poznámky, takže asi aj tam jej patrí zásluha.
Čo nutne potrebujete k tomu, aby ste zložili pesničku, teda okrem inšpirácie.
U mňa je to vždy spontánne. Zrazu si začnem hrať nejaké pekné akordy a hneď sa mi z toho vynára emócia, na základe ktorej vymýšľam text. Pri EP som ale najskôr robil hudbu, potom sme s Dianou vymýšľali témy a až podľa toho sme skladali texty. Tam bol trochu iný proces ako pri albume.
Keď už sme ale spomenuli inšpiráciu, nevynecháme ani tradičnú otázku – kde či v kom ju nachádzate?
Toto obdobie to bola hlavne Diana, ale inšpiráciu nachádzam v živote, ktorý mi prináša rôzne zážitky a skúsenosti, o ktorých by som chcel spievať.
V skladbe Diana z EP Spoza stola spievate, že vás dala dokopy náhoda. Naozaj to bolo tak?
Áno, bola to úplná náhoda! Išiel som do tanečného klubu, a keď tam tancovala, zahľadel som sa do nej a zrazu sme tancovali spolu až do rána. Túto pieseň mám veľmi rád.
Dávid Bílek – Diana:
https://www.youtube.com/watch?v=JJeThHy5wUc
O koho nechcete prísť v skladbe Nevzdávam sa, ktorá je na vašom debutovom albume?
Celý album je o Diane, takže aj v piesni Nevzdávam sa nechcem prísť o Dianu.
Kde vznikal klip k tejto, tak trochu melancholickej skladbe? Je to krásne prostredie.
Klip sme natáčali na Donovaloch, čo je pre mňa druhý domov. Strávil som tam celé svoje detstvo. Keď sme dokončili skladbu Nevzdávam sa, hneď som vedel, že to musíme natočiť tam. Podľa mňa tie zábery úplne vystihujú emóciu.
V klipe kálate drevo… robíte to bežne?
Už nie až tak bežne, ale niekedy to bolo veľmi často. S ocom a bratom sme každoročne robili s drevom a chystali ho na zimu.
A čoho ešte by ste sa nechceli vzdať?
Určite hudby. Hudba je pre mňa celý život a nevedel by som si predstaviť robiť niečo iné. Cez pandémiu som musel robiť kade tade a teraz mi príde ešte vzácnejšie, že môžem robiť to, čo ma baví.
Dávid Bílek – Nevzdávam sa:
Koľko ste mali rokov, keď ste začali hrať na gitare?
Mal som sedem rokov, keď ma rodičia prihlásili do základnej umeleckej školy.
Aká bola vaša prvá gitara? Pamätáte si, ktorú melódiu ste „zabrnkali“ ako prvú?
Moja prvá gitara bola úplne taká lacná, ani neznela dobre, ale chápem, že to bola len dočasná, pri ktorej sa malo ukázať, či ma to baví. Ale potom prvá ozajstná bola Strunal. Tú som dostal po treťom roku hrania a to ma aj naštartovalo. Prvú melódiu si ale nepamätám, možno Ide, ide poštový panáčik…
Koľko máte gitár a ktorá z nich je najvzácnejšia?
Mám šesť gitár a najvzácnejšia je gitara od nemeckého majstra Daniela Starka. S ňou som aj študoval a povyhrával všetky súťaže.
S ktorým gitaristom alebo gitaristkou by ste si chceli zahrať?
Určite s mexickými Rodrigo y Gabriela. Oni boli mojím vzorom a inšpiráciou a vlastne vďaka nim som známy osobitým štýlom hry.
Hráte aj s kapelou alebo len sólo?
Momentálne hrávam hlavne sám, mám svoju One Man Show, ktorá sa ľuďom veľmi páči. No keď som krstil album, zavolal som si kamošov z konzervatória a znelo to úžasne, takže do budúcna bude určite aj kapela.
Muzikanti, ale nielen oni, majú väčšinou svoj vlastný imidž, čo sa vzhľadu a obliekania týka. Pre vás sú charakteristické vlasy. Po kom ste zdedili tú krásnu „hrivu“?
Áno, budú to hlavne vlasy. Zdedil som ich po mamine. A čo sa týka obliekania, tam je to podľa nálady. Určite mám nejaký štýl, ale ešte nie tak ustálený.
A muziku má kto z vašej rodiny v génoch?
V podstate celá rodina. Z maminej strany je to hlavne ľudová hudba, ale z ocovej je to vážna hudba a tam je asi aj zdroj talentu, lebo dedo sa venoval hre na klavír. Mal aj kvarteto v Prahe a učil sa kompozíciu. Bol to veľmi vzdelaný človek.
Kedy a kde vás uvidíme koncertovať v najbližších dňoch?
Šiesteho augusta budem hrať na námestí v Žiari nad Hronom a akurát plánujem spraviť koncom augusta svoju One Man Show k albumu 11:11, kde budem hrať aj svoje virtuózne skladby. Takže ma sledujte, aby vám nič neuniklo.
A teraz máte možnosť prostredníctvom BBonline venovať niekomu niektorú zo svojich skladieb. Ktorá to bude a komu ju venujete, a prečo?
Chcel by som venovať celý svoj album 11:11 všetkým ľuďom, čo ma podporujú a dávajú mi lásku a energiu robiť ďalej to, čo ma baví. Počas pandémie som mal stavy, keď som uvažoval, či hudba je naozaj to, čo mám robiť a či to má zmysel. Ale teraz viem, aj vďaka nim, že je to správna cesta a budem sa naďalej snažiť rozdávať pozitívnu energiu a lásku cez moju hudbu.
Dávid Bílek – To som vždy chcel:
