Populárni Kandráčovci sa na svojej „koncertnej šnúre“ predstavia aj v srdci Slovenska v plnej paráde s nabitým programom zo svojho bohatého repertoáru. Koncert na banskobystrickom Amfiteátri Paľa Bielika odohrajú 30. júla.

O výber ich repertoáru nie je skutočne núdza a koncert obohatia aj novými piesňami z nového CD, ktorý sa pýši názvom „Do rána hraj“.

Vystúpenie Kandráčovcov bude iste tak, ako tomu bolo aj v minulosti, nezabudnuteľným zážitkom pre rôzne vekové kategórie, a otvorí tak bránu po neľahkom období poznačenom pandémiou do fantastickej atmosféry plnej skvelej hudby v spoločnosti členov kapely.

Záujemcovia o ich nové CD si ho budú môcť zakúpiť aj po skončení koncertu. Prístupná verejnosti bude aj mimoriadna autogramiáda všetkých členov hudobnej skupiny Kandráčovci, čo bude tvoriť bezpochyby úžasné obohatenie samotného koncertu.

S Ondrejom Kandráčom nielen o hudbe

Kedy ste sa začali prvýkrát venovať hudbe? Spomínate si na tento jedinečný deň?

Mama sa celý život venuje folklórnemu spevu, otec bol spevák a akordeonista. Myslím si, že odpoveď po tejto informácií jednoduchá – spieval som si „podvedome“ už v prenatálnom období.

Kedy ste pred divákmi vystúpili prvýkrát? Mali ste trému?

Môj prvý koncert som mal v druhom ročníku vtedajšej ĽŠU v Lipanoch. Otec bol osvetárom a riaditeľom školy a zistil, že jeho syn je celkom dobrý „vývozný artikel“. Z Lipian objednal dodávku, previezol koncertné krídlo a už som vystupoval na MDŽ v obci Torysa, v ktorej učil. 

Kto z vašej rodiny sa okrem mamky Moniky Kandráčovej venuje resp. v minulosti venoval hudbe?

Bola to hlavne mamina vetva. Jej dedo bol dedinským predspevákom na rôznych púťach. Jej pradedo hral dokonca na husliach. Nástroj som zdedil, bohužiaľ dali mi ho príliš skoro. Ako dieťa som si neuvedomil ich hodnotu a zničil som ich na pieskovisku.

Sudičky vám do vienka priniesli dar hudby. Ktorý hudobný štýl okrem ľudovej hudby obľubujete? Máte aj svoju obľúbenú hudobnú skupinu či speváka?

Je ich veľa.  V rámci môjho hudobného vkusu hrá prím muzika z Balkánu – hlavne jej etnožánre.

Aké umenie, okrem hudobného je vášmu srdcu blízke?

Obdivujem výtvarné umenie, vždy sa nadchýnam, keď mám možnosť pozrieť si výnimočné filmy so skvelými hercami.

Keby ste neboli muzikantom, čím by ste boli? Aké povolanie by bolo pre vás okrem hudby lákavým?

Vždy ma to ťahalo k medicíne. Rád pomáham druhým, ale hlavne  snažím sa vyriešiť problémy rôzneho druhu. 

Kto vám skladá texty piesní? Zložili ste niektorý aj vy sám?

Každý nech robí to, čo mu ide najlepšie. Texty neskladám. Máme šťastie na vynikajúceho textára Vlada Puchalu.

Ako si spomínate na neľahké obdobie koronavírusu, kedy ste spolu s bývalým priamym žijúcim účastníkom SNP Vladimírom Strmeňom hrali v jeho záhrade v Banskej Bystrici, a vyzbierali tak nemalú sumu pre domovy sociálnych služieb? Čo vám do života prinieslo stretnutie s týmto jedinečným človekom?

Vlado Strmeň je neuveriteľne pokorný človek. Skutočná osobnosť a celebrita dnešnej doby. Doslova som ostal zarazený, keď som ho spoznal bližšie ako človeka. Aj napriek tomu, že dostal v živote mnoho rán, nie je voči nemu zatrpknutý. Má rád ľudí a to je už v dnešnej dobe pomaly vzácnosť.