Cyklus prednášok so zaujímavými ľuďmi o zaujímavých prírodovedných témach Príroda bez hraníc pokračuje prednáškou Vtáčia migrácia, (ne)známe divadlo operencov. Podujatie sa uskutoční v utorok 14. júna v Tihányiovskom kaštieli. 

Začiatky krúžkovania vtáctva siahajú ešte do 18. storočia. Prvé označené vtáky boli lastovičky. Ornitológovia sa pomocou nite snažili dokázať, že sa sťahujú na juh. Základy systematického krúžkovania boli položené pred sto rokmi, kedy Hans Christian Cornelius Mortensen začal s označovaním škorcov, ktoré hniezdili u neho v búdkach. Chcel si overiť, či sa škorce vracajú naspäť do jeho búdok.

Stredoslovenské múzeum (SSM), kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva v utorok 14. júna (17:00 h) do Tihányiovského kaštieľa na ďalšie stretnutie s Prírodou bez hraníc. Na podujatí Vtáčia migrácia, (ne)známe divadlo operencov, ktoré sa koná vďaka spolupráci s OZ Ochrana dravcov na Slovensku, sa bude hovoriť o krúžkovaní. Na Slovensku je v súčasnosti približne 80 krúžkovateľov. Ročne sa u nás okrúžkuje asi 60 000 vtákov. Z 360 druhov vtákov sa zatiaľ podarilo okrúžkovať 150.

„Krúžkovanie je odborná metóda výskumu, pôvodne zameraná na identifikáciu trás vtáctva počas migrácie. Dnes z krúžkov vieme, ako dlho trvá vtákom sťahovanie, kde sa zastavujú na odpočinok a kŕmenie, aký je ich vek, odkiaľ presne pochádzajú či ktoré územia sú dôležité pre ich život. V súvislosti so zmenou klímy nám krúžkovanie u niektorých druhov potvrdilo aj zmenu migračných trás. Vtáčia migrácia je jedným z najspektakulárnejších prírodných divadiel, zahŕňa miliardy jedincov po celom svete. Veľká časť z nich, hlavne menšie vtáky, migruje prevažne v noci, čo sťažuje jej výskum,“ uvádza Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Väčšie druhy vtákov (napr. bociany, dravce, sovy) sa krúžkujú najčastejšie ešte ako mláďatá na hniezde. Získané údaje sa zaznamenávajú do ornitologickej databázy, pričom každý krúžok má jedinečné číslo.

„Pri systematickom zbere a vyhodnocovaní výsledkov má krúžkovanie veľký význam pri poznaní špecifických nárokov a preferencií druhov. Vďaka týmto vzácnym údajom z označených jedincov vieme účinne nastaviť opatrenia, ktoré pomôžu celej populácii,“ dodáva Roman Slobodník.

Aj napriek tomu, že krúžkovanie vtáctva môžu robiť len vyškolení a odborní pracovníci, ide o istý zásah do života jedincov. Vplyv človeka by mal byť preto čo najkratší a vták čím skôr vypustený do prírody.

„Sme veľmi radi, že tento mesiac môžeme priniesť návštevníkom múzea odborný pohľad ornitológa a dlhoročného krúžkovateľa Romana Slobodníka na význam a podstatu krúžkovania voľne žijúceho vtáctva. Čo všetko ornitológom a krúžkovateľom prezradí krúžok na nohe vtáka? Veľa zaujímavostí, o ktorých vám na podujatí viac prezradí pán Slobodník,“ hovorí Lucia Hrčková, múzejná pedagogička SSM a kurátorka výstavy Sedím na vedení a je mi dobre.

Roman Slobodník sa vtáčkareniu, ku ktorému ho priviedol otec, venuje od detstva. V roku 2013 absolvoval doktorandské štúdium na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre. V tom istom roku začal pracovať pre Ochranu dravcov na Slovensku na pozícii odborného koordinátora. Okrem dravcom sa venuje najmä spevavcom a ich populačnej dynamike a migrácii.

Júnová Príroda bez hraníc sa uskutoční v utorok 14. júna o 17:00 h v Tihányiovskom kaštieli. 

V ďalšom pokračovaní podujatia (Tihányiovský kaštieľ, 12. júl o 17:00 h) Peter Mydliar v prednáške Za medveďmi Liptova priblíži v tomto období veľmi aktuálnu tému.