Aj počas posledného júnového týždňa Stredoslovenské múzeum pozýva na atraktívne podujatia. V Tihányiovskom kaštieli sa chystajú Jánske dni a v Thurzovom dome zaujímavé rozprávanie archeológa Jozefa Labudu.
Jánske dni na salaši v kaštieli
Jánske dni sú oslavou letného slnovratu a jednou z najstarších ľudových tradícií viazaných na sviatok svätého Jána Krstiteľa. V predkresťanskom období boli tieto dni späté s uctievaním Slnka, prírody a plodnosti. V salašníckej tradícií mali Jánske dni osobité miesto. Pastieri a valasi si v tomto čase pripomínali silu prírody. Svätojánske zvyky zo salašov si v utorok 24. júna 2025 môžete pripomenúť na Jánskych dňoch v Tihányiovskom kaštieli, ktoré sú sprievodným podujatím výstavy Čuvač – živé dedičstvo predkov. Jánske dni sa konajú od 9.00 do 16.00 h, so vstupmi každú hodinu.
„Prehliadka výstavy Čuvač – živé dedičstvo predkov priblíži históriu a význam tohto jedinečného slovenského národného plemena. Návštevníci sa môžu tešiť aj na ukážky živej hudby v podaní folklórnych hudobníkov Fiľovcov, ktorí svojím vystúpením vytvoria tú pravú svätojánsku atmosféru. Nebudú chýbať ani ukážky tradičných hudobných nástrojov, pričom si návštevníci budú môcť vyskúšať aj výrobu píšťaliek,“ informuje PR manažérka SSM Dana Kurtíková.
Podujatie Jánske dni zároveň ponúkne pohľad na život na salaši, s ukážkami hospodárskych zvierat, aj stretnutím so živými čuvačmi.
„V salašníckej tradícií mali Jánske dni osobité miesto. Na Jána, v niektorých regiónoch na Ducha, cez Turíce bol pre valachov slávnostný deň, jediný počas celej pastevnej sezóny, kedy si oddýchli od najťažšej roboty, od dojenia, dobre sa najedli a zabavili sa pri veselej muzike. Cieľom podujatia je nielen pripomenúť význam jánskych tradícií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou letného slnovratu, ale aj priblížiť verejnosti čoraz vzácnejšie aspekty salašníckeho spôsobu života a význam slovenského čuvača ako národného plemena,“ dopĺňa kurátorka výstavy Čuvač – živé dedičstvo predkov Lenka Hrašková.
Na podujatí si prídu na svoje aj milovníci výrobkov z ovčieho mlieka. Rodina Lipovcov z malebnej a svojráznej dedinky Hiadeľ je tradícii chovu oviec verná už po niekoľko generácií. Ovčie mlieko spracúvajú výlučne pôvodnými výrobnými postupmi, bez použitia pasterizácie, s cieľom zachovať vo výrobkoch všetky zdravotné benefity prírodného ovčieho mlieka. V kaštieli budú na predaj rôzne druhy ovčieho syra, ako čerstvá hrudka, údená tehla, či 100-percentná ovčia bryndza a žinčica.
Putovanie po banských regiónoch Európy
Montánny archeológ Jozef Labuda v rokoch 2010 až 2020 absolvoval viacero zahraničných služobných ciest do banských regiónov Európy či Ameriky. O svoje Poznatky a zážitky z ciest po banských regiónoch Francúzska, Talianska a Bulharska sa s vami podelí na júnovej prednáške Stretnutia s minulosťou. Uskutoční sa v stredu 25. júna 2025 o 17.00 h v Thurzovom dome.
„Do Stredoslovenského múzea prichádzam tentokrát s poznatkami z mojich ciest po banských regiónoch v Európe. Jednou z nich bude oblasť Vogézy, ktorá je situovaná vo východnej časti Francúzska, na rozhraní troch štátov, Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. Ťažili sa tu drahé a farebné kovy, najmä striebro. Zaujímavým v tejto oblasti bolo skúmanie archeologickej lokality Altenberg. Predmetom výskumu boli obydlia baníkov. V blízkych štôlňach a šachtách sa ťažilo najmä striebro a v 18. storočí kobalt. Z výsledkov archeologických výskumov sídliskových objektov v oblasti Vogéz vyplýva zaujímavý poznatok. Neobjavili sa tu klasické hlinené kahance, palčiaky, známe v stredoeurópskom prostredí z 13. až 15.storočia, ale svietidlá zo železa,“ hovorí archeológ Jozef Labuda.
V mestečku Le Thillot na tejto ceste v roku 2014 obhajoval Jozef Labuda prvenstvo zápisu Banskej Štiavnice v použití čierneho pušného prachu tým, že tento experiment bol vykonaný a písomne zapísaný pred ustanovenou komisiou, parafrázujúc tak uznávané prvenstvá prostredníctvom Guinessovej knihy rekordov. Podľa francúzskych historikov a autorov štúdie P. Francisa a A. Wébera, uverejnenej v zborníku SBM Argenti fodina 2008, však prvé použitie čierneho pušného prachu na rozpojovanie rúd v baniach sa nepoužilo v Banskej Štiavnici v roku 1627, ale v tomto katastri mesta v roku 1617, teda o desať rokov skôr.
„Navštívili sme aj polohu Brandés, ktorá je jedinečnou lokalitou v nadmorskej výške 1 800 metrov, kde je „takmer všetko“, čo archeológ môže odkryť z hľadiska poznania života komunity baníkov v 13. až 15. storočí. Obydlia baníkov, kultové miesta v podobe kostola sv. Mikuláša s cintorínom, areál bane s dôkazom ťažby na stenách, úpravníctva rúd, metalurgie, kováčstva… a nad celým týmto areálom materiálu z výskumu je vystavená v miestnom múzeu, kde sa nachádza aj početná literatúra od autorky výskumu, ktorá nás sprevádzala. Po preskúmaných oblastiach Francúzska prišli v roku 2017 na rad územia Talianska, ktoré nás prekvapili svojou dostupnosťou aj pre turistov. Viac sa už návštevníci dozvedia na prednáške,“ dodáva Jozef Labuda.
Stretnutia s minulosťou budú mať cez prázdniny prestávku, no už teraz sa môžete tešiť na septembrovú prednášku Alexandry Bitušíkovej, zameranú na pohostinské zariadenia a zábavné podniky v medzivojnovej Banskej Bystrici.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
