Gabriela Teplická má vnímavé oko, ktorým zachytí krásu obyčajného života ľudí. Fotografuje rada svoju rodinu, svoje dve deti a nebojí sa poukázať na emócie a pocity, ktoré v nej pulzujú. Zrejme práve to je ten správny recept, vďaka ktorému žne jeden úspech za druhým aj za hranicami Slovenska.

Gabriela Teplická je držiteľkou ocenenia BIFA 2021. Získala zlatú medailu za sériu fotografií v kategórii Ľudia/Rodina. Patrí jej aj ocenenie TIFA 2021 za 1. miesto v kategórii Najlepšia dokumentárna kniha. Kniha MY sa stala najlepšou reportážnou knihou FEP Book Prize Award. A aktuálne si môžete vychutnať tvorbu tejto výnimočnej fotografky aj v Banskej Bystrici.

O výstave fotografií z dlhodobého cyklu o kňažkách s názvom KRUHY sme sa porozprávali s fotografkou Gabrielou Teplickou.

Do Banskej Bystrice ste priniesli sériu fotografií žien, ktoré zasvätili svoj život Bohyni. Sú to pohanské kňažky. Rituálmi oslavujú dôležité chvíle života a zažívajú svoju vnútornú premenu. Prečo sa pred vašim objektívom objavili práve tieto ženy? 

S narodením našich detí som ako matka cítila silnú potrebu intenzívnejšie prežívať spoločné chvíle vedome a v prirodzenom prostredí. Chodili sme na dlhé prechádzky do prírody a stretávali sme sa ľuďmi s podobným zmýšľaním. Práve vďaka tomu som stretla ženy – matky, ktoré sa venujú práve životu viac spätému s prírodou. Taktiež ako fotografka som v auguste 2017 prvýkrát fotila svadbu, ktorá bola v prírode. Mladomanželov pri obrade sprevádzali kňažky. Veľmi ma to očarilo, začala som sa o ne zaujímať. Veľmi ma zaujalo, že prinášajú našu pôvodnú kultúru, a že takou hlavnou témou obradov je vďačnosť. To so mnou najviac zarezonovalo.

Ako dlho kňažky fotografujete? 

Fotím ich od roku 2017 a určite v tom budem ešte pokračovať. Rada by som uzatvorila túto tému až keď bude komplexná. Keď bude uzatvorené kolo roka a aj kolo života.

Prečo ste sériu fotografií o kňažkách nazvali Kruhy? 

Kruh je veľmi silný posvätný symbol. Znázorňuje ochranný priestor, kolobeh života a smrti, prepojenie minulosti a budúcnosti, a tiež sme v ňom všetci na rovnakej úrovni. Kedysi ľudia sedávali v kruhu pri ohni.

Pre mňa je najsilnejší rodinný a ženský kruh. Keď sa spojíme do kruhu, energia vytvorená v ňom, je veľmi silná.

Ocenenia, ktoré ste získali, sú odmenou za vašu jedinečnú prácu. Kto vás k fotografovaniu priviedol?

Moje detstvo zaznamenával otec ešte na film. Dokonca vyvolával fotografie aj doma v kúpeľni. Neskôr som aj ja fotila život okolo seba na jeho fotoaparát. Ale až keď sa narodil syn Peťko, začala som fotiť intenzívne. V roku 2017 som stretla významného slovenského dokumentárneho fotografa Matúša Zajaca a odvtedy sa postupne stal mojim mentorom. Učí ma vnímať fotografiu vo všetkých jej aspektoch. Fotiť do hĺbky presne tak, ako silne a hlboko vnímam zámer, s ktorým fotografujem.

Kto je vašim najčastejším objektom fotografovania a prečo?

Najčastejšie fotím svoju rodinu. Tieto fotografie vyšli aj knižne pod názvom MY. Je to pre mňa najdôležitejšie, ale zároveň najťažšie fotenie. Obrovská zodpovednosť za zachytenie tých najsilnejších, emočne prežívaných momentov, je niekedy zväzujúca.

Hranica medzi domácim fotením a dokumentom je tenká, keď ho fotí priamo člen rodiny. Odosobnenie sa a prechod z roly matky do roly fotografky je zásadné. Avšak tieto fotografie sú pre mňa hnacím motorom v živote. Načerpávam z nich energiu. Moja rodina je mojou najväčšou inšpiráciou.

Čo potrebuje fotograf na to, aby tvoril a mal zo svojej práce dobrý pocit? Čo pre svoju prácu potrebujete vy?

Môžem hovoriť len za seba, tak ako to mám ja. Každý z nás je iný a má iné vnímanie svojho okolia a rozdielne prežíva totožné situácie.

Ja pre svoju prácu potrebujem predovšetkým vnútornú slobodu a silu. Musím mať jasný a čistý zámer. Veľmi dôležitá je aj podpora môjho manžela, ktorý mi často veril viac, ako ja sama sebe. Taktiež vedenie Matúša Zajaca mi pomáha v nadhľade a kritike voči fotografiám.

A dobrý pocit mám vtedy, keď viem, že som urobila to najlepšie ako som v danom momente vedela a mohla.

V Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici, v priestoroch Umeleckej kaviarne Bothár, sú vystavené neobyčajne zaujímavé fotografie skvelej fotografky Gabriely Teplickej. Nájdite si chvíľku a nazrite do hĺbky týchto fotografií,  v ktorých autorka prináša nezvyčajnú intimitu. Fotografii sa venuje od roku 2010 a jej hlavným zámerom je, postupne vytvoriť dokument o sile ľudskej osobnosti, ktorá sa ukrýva v každom z nás. Ak sa na fotografie Gabriely Teplickej pôjdete pozrieť, sami uznáte, že sa jej to mimoriadne darí.

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a Banskobystrický samosprávny kraj vás pozývajú na fotografickú výstavu KRUHY – výstavu fotografií z dlhodobého cyklu o kňažkách. Výstava potrvá do 2. Októbra a vystavené fotografie si môžete prezrieť v Umeleckej kaviarni BOTHÁR na Dolnej ulici.