Včera večer odovzdal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka ocenenia za prínos, rozvoj, reprezentáciu, či inú kraju prospešnú činnosť. Medzi laureátmi nechýba ani olympijská medailistka Anastasiya Kuzminová či Bábkové divadlo na Rázcestí.
Včera o 17.00 h sa na pôde Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene odovzdávali ceny. Konkrétne išlo o ocenenia predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré odovzdal sám Vladimír Maňka.
Cenu si tento rok odnieslo Bábkové divadlo na Rázcestí, Viliam Polónyi, Anastasiya Kuzminová, Katarína Ďurovcová, Alžbeta Staníková, Svetozár Dlouholucký, Myrón Malý, Juraj Benčík a v neposlednom rade Ján Valentík.
Laureáti ceny predsedu BBSK za rok 2010:
Ján Valentík
(za dlhoročnú umeleckú činnosť v oblasti divadla a hovoreného slova)
Je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pôsobil ako herec v Divadle Slovenského národného povstania v Martine, vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku v Bratislave, dlhé roky až do odchodu na dôchodok bol členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave. Jeho umeleckú tvorbu ovplyvnili významné divadelné osobnosti, akými boli – pedagóg hereckej tvorby Janko Borodáč a pedagóg javiskovej reči a umeleckého prednesu – národný umelec Viliam Záborský. Bohatý diapazón hereckých výrazových prostriedkov a schopnosť bezprostredného kontaktu s divákom i rozhlasovým poslucháčom ho nominovali do bezpočetného množstva verejných vystúpení s umeleckým prednesom poézie a prózy a sprievodným slovom koncertných programov. Dominantou jeho hereckej umeleckej tvorby je dlhý rad vytvorených dramatických postáv v rozhlasových hrách pre dospelých, ale aj pre deti a mládež, ktorými sa zaradil do plejády rozhlasových hereckých hviezd. Jeho herectvo zostane zachované pre budúce generácie ako svedectvo úprimného vzťahu človeka k hovorenej slovenskej reči.
aaa
Mgr. Juraj Benčík
(za rozvoj športovej chôdze, výchovu mladých talentov a úspešnú dlhoročnú reprezentáciu Banskobystrického samosprávneho kraja a Slovenska)
Svoje prvé atletické pokusy začal ako študent trnavskej priemyslovky, kde spolupracoval so svojím prvým trénerom Jozefom Burclom. Jeho športové cesty ovplyvnil príchod do Dukly Banská Bystrica v roku 1967, v drese ktorej získal 6 titulov majstra Československa, dvakrát štartoval vo Svetovom pohári Logano Trophy a pretekársku kariéru ukončil v roku 1980 na olympiáde v Moskve v chôdzi na 50 kilometrov, kde sa umiestnil na 13. mieste. V Dukle prevzal funkciu trénera chodcov a jeho aktivity sa spájajú s armádnym športom v Banskej Bystrici a so slovenskou atletikou. Dvadsať rokov zastával funkciu reprezentačného trénera a v súčasnosti, keď kormidlo pri slovenskej reprezentácii prenechal synovi Romanovi, svoje úsilie sústreďuje na prípravu chodcov Dukly. Chodeckému expertovi Jurajovi Benčíkovi jeho zverenci za vyše 45 rokov trénerskej činnosti dopriali možnosť radovať sa z mnohých športových víťazstiev. Najcennejšie bolo v roku 1988, keď si na olympijských hrách v Soule Jozef Pribilinec dopochodoval v pretekoch na 20 kilometrov po zlatú medailu a doteraz je jediným slovenským atlétom vo vyše storočnej histórii slovenskej atletiky s titulom olympijského víťaza.
aaa
prof. MUDr. Myrón Malý, PhD.
(za rozvoj medicíny v oblasti rehabilitácie, najmä po poraneniach miechy)
Absolvent Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Celý svoj pracovný i osobný život zasvätil rehabilitačnej medicíne, najmä v oblasti liečenia poranení miechy. Je autorom 16 knižných publikácií a učebníc, 15 zahraničných publikácií, 61 vedeckých prác, v ktorých zverejnil svoje medicínske poznatky a odborné vedomosti. S jeho menom je spojený vznik Národného rehabilitačného centra v Kováčovej v roku 1987. Počas svojej profesionálnej praxe zaviedol mnoho nových liečebných metód pre imobilných pacientov. Veľa paralympionikov vďačí práve prof. Malému za svoje úspechy. Práve on vždy zdôrazňuje, že telesné postihnutie nie je prekážkou žiť život plnohodnotne a zmysluplne. Krása rehabilitácie je v tom, že okrem choroby lieči človeka. Zásluhou excelentných terapeutických výsledkov, profesionalitou a odbornými medicínskymi znalosťami zabezpečil vysoký kredit Národného rehabilitačného centra v Kováčovej v lekárskych a ekonomických kruhoch na Slovensku i v zahraničí.
aaa
prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.
(za rozvoj medicíny v oblasti pediatrie, speleoterapie a vysokoškolského vzdelávania v nelekárskych odboroch)
Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako sekundárny lekár na Lekárskej fakulte UK v Martine, ako sekundárny lekár a neskôr ako primár Detského oddelenia KÚNZ v Banskej Bystrici, bol prednostom Detskej kliniky Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktorá sa pretransformovala na II. Detskú kliniku Slovenskej zdravotníckej univerzity, kde v uvedenej funkcii prednostu pracuje doteraz. Pôsobí vo viacerých domácich a medzinárodných pediatrických spoločnostiach a asociáciách, zastával funkciu prezidenta Komisie speleoterapie Medzinárodnej speleologickej spoločnosti, je členom Európskej spoločnosti pre pediatrickú intenzívnu starostlivosť, členom Medzinárodnej spoločnosti pre pediatrickú onkológiu a členom Slovenského výboru UNICEF. Tiež je členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných časopisov, autorom 150 vedeckých publikácií, od prezentoval viac ako 280 odborných prednášok na významných zahraničných i domácich konferenciách a sympóziách. Ako medicínsky odborník svetového mena participoval na viacerých pracovných pobytoch a stážach v mnohých krajinách sveta.
aaa
Mgr. Alžbeta Staníková
(za rozvoj školstva a osobný prínos pri premene tradičnej školy na moderné viacúčelové dynamické centrum odborného vzdelávania mládeže v oblasti hotelierstva)
Absolvovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V školských službách ako riaditeľka školy od roku 1990 vykonala veľký kus pedagogickej i manažérskej práce. Svojou profesionalitou a húževnatosťou zabezpečila premenu tradičnej školy na moderné viacúčelové a dynamické centrum odborného vzdelávania s profiláciou na služby, obchod, hotelierstvo, gastronómiu, cestovný ruch a prípravu na malé a stredné podnikanie. Vo svojej každodennej práci hľadá a uplatňuje nové formy práce, smerujúce k väčšej motivácii, tvorivosti, kreativite a chuti po inovácii vzdelávacieho procesu mladej generácie. Škola pod jej vedením pripravuje kvalifikovaných odborníkov, ktorých úspechy prekročili hranice regiónu a Slovenska a pýšia sa i titulmi majstrov Európy. V roku 2002 škola otvorila Hotel Akademic, ktorý sa zaradil medzi prvých 10 TOP reštaurácií na Slovensku. V roku 2005 pribudla reštaurácia Crystal bar & restaurant, kde pod šikovnými rukami kuchárov sa i tie najjednoduchšie ingrediencie premieňajú na lahodné prekvapenia. Úspechy prichádzajú aj z iných súťaží v akreditovaných učebných a študijných odboroch. Sú to napríklad viaceré tituly vicemajsterky a majsterky Európy v kozmetike. Svoje skúsenosti, vedomosti a organizačné schopnosti uplatňuje aj v práci pre samosprávu ako zástupkyňa primátora mesta Zvolen.
aaa
Mgr. Katarína Ďurovcová
(za celoživotnú prácu a významný prínos pri rozvoji knihovníctva v Banskobystrickom samosprávnom kraji)
Je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – katedry knihovedy a vedeckých informácií a katedry pedagogiky. V knihovníctve pracuje od roku 1971 a prešla viacerými vedúcimi funkciami v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a v Krajskej štátnej knižnici – terajšej Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene, kde od roku 1993 vykonáva funkciu riaditeľky. Pod jej odborným vedením dosiahla krajská knižnica a regionálne knižnice v kraji, ktoré sú v jej metodickej pôsobnosti, nebývalý rozvoj. Do knižníc bol zavedený verejný internet, online katalóg, nový knižnično-informačný systém Clávius a súborný katalóg regionálnych knižníc, ktoré zabezpečujú prepojenosť všetkých regionálnych knižníc a sprístupňujú ich bohatý knižničný fond širokej čitateľskej verejnosti. Tradičnými a obľúbenými sa stali viaceré zaujímavé podujatia pre malých i veľkých používateľov knižníc miestneho, regionálneho i celoslovenského významu, zabezpečované s jej veľkým osobným zanietením, húževnatosťou a srdečnosťou. Patrí k nim Týždeň slovenských knižníc, celoslovenská novinárska súťaž stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero, Literárny Zvolen a mnohé ďalšie, na ktoré prijali pozvanie aj viaceré významné osobnosti politického, kultúrneho a spoločenského života.
aaa
Viliam Polónyi
(za celoživotnú prácu a osobný herecký prínos v oblasti divadelného a filmového umenia)
Už v rodine našiel vzor pre svoj herecký talent, ktorý ho posunul do sveta divadla a filmu. V roku 1949 bol prijatý do novovzniknutého zvolenského Stredoslovenského divadla, dnes Divadlo Jozefa Gregora Tajovského. Neskôr prešiel do nitrianskeho divadla, dnes Divadlo Andreja Bagara. Počas vojenskej služby bol členom Vojenského umeleckého súboru, kde sa zdokonalil v speve a konferovaní. Neskôr pôsobil na Novej scéne v Bratislave ako činoherný herec pre deti a mládež a účinkoval v operetách. Neskôr bol aj jej riaditeľom. Tu odohral množstvo divadelných predstavení a získal ocenenie – titul Zaslúžilý umelec. Zároveň pôsobil v Československom rozhlase a v Československej televízii. Slovenská televízia dnes eviduje viac ako 300 snímok, v ktorých účinkoval. Debutoval vo filme Štvorylka, účinkoval v detektívnej tetralógii v úlohe poručíka Michalka, vo filmovej rozprávke Sebechlebskí hudci a v množstve zahraničných filmov a koprodukcií. Získal ocenenie Igric od Literárneho fondu za herecký výkon vo filme Tango pre medveďa. Je čestným občanom Mesta Krupina, nositeľom Ceny Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Vrcholom ocenenia jeho herectva je Pribinov kríž III. triedy, ktorý mu v roku 2009 udelil prezident Slovenskej republiky.
aaa
Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici
(za pôvodnú autorskú umeleckú tvorbu, 50-ročnú úspešnú divadelnú činnosť a realizáciu medzinárodného festivalu Bábkárska Bystrica)
Divadlo počas svojej 50 ročnej histórie vytvorilo takmer tisíc pôvodných inscenácií pre deti a pre dospelých. Ročne ho navštívi viac ako 20-tisíc divákov všetkých vekových kategórií. V zrekonštruovanej vile Dominika pôsobí od roku 2000 a vila, ako aj divadlo patrí k tomu najzaujímavejšiemu na poli kultúrneho diania v regióne Banská Bystrica. Divadlo organizuje medzinárodný festival Bábkarská Bystrica, ktorý patrí medzi najväčšie bábkarské festivaly na Slovensku. Zúčastňujú sa ho bábkové divadlá z rôznych krajín Európy a celého sveta. Na festivale sa udeľujú významné ceny za tvorivé počiny v oblasti bábkového divadla. Divadlo pravidelne hosťuje na zájazdoch, na prestížnych domácich i zahraničných podujatiach strednej Európy, najmä v Poľsku, v Česku a v Maďarsku. S inscenáciou Jána Holého KUBO absolvovalo úspešné turné vo Francúzsku. Jeho inscenácie a tvorcovia sú oceňovaní na festivaloch pre deti a pre dospelých. Viacero ocenení – ceny a prémie Slovenského literárneho fondu, ceny poroty a ceny diváka za pozoruhodnú pôvodnú dramatickú a režijnú tvorbu získal režisér Marián Pecko, riaditeľka divadla Iveta Škripková, za herecké výkony herečka Ivana Kováčová, Mária Šamajová, Marianna Mackurová, herci Juraj Smutný a Ján Haruštiak. Tieto a ďalšie osobnosti bábkového divadla preslávili náš kraj na domácich i zahraničných divadelných scénach.
aaa
Anastasiya Kuzmina
(za vynikajúcu reprezentáciu Banskobystrického samosprávneho kraja a Slovenska na Zimných olympijských hrách vo Vancouveri)
Prišla na Slovensko a povedala: “Chcem reprezentovať Slovensko“! – Anastasiya Kuzmina sa narodila 28. augusta 1984 v ruskom Ťumene. Vyštudovala právnický inštitút v rodnom meste. Povolaním je policajtkou. Od apríla 2007 je vydatá za Daniela Kuzmina. V tom istom roku sa Kuzminovcom narodil syn Jelisej. Pôvodne trénovala beh na lyžiach, ale po neúspechoch sa rozhodla na odporúčanie otca Vladimíra vyskúšať biatlon. V tomto športe začala svoju profesionálnu kariéru už v 15-tich. V roku 2002 sa prejavil jej prvý veľký úspech, keď ako reprezentantka Ruska dosiahla na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Ridnaun-Val Ridanna 2. miesto v štafete. Celkom získala ako juniorka sedem medailových umiestnení. V ruskom národnom biatlonovom tíme pôsobila až do roku 2006 a dosahovala výborné výsledky v rôznych európskych a svetových súťažiach. Neskôr ju z reprezentácie vylúčili kvôli materským povinnostiam a od Európskeho pohára 2006 sa už nezúčastňovala žiadnych súťaží v ruskej reprezentácií. Po prvýkrát sa ako pretekárka na Slovensku predstavila na pretekoch v letnom biatlone začiatkom júla 2008. V decembri 2008 jej bolo udelené slovenské občianstvo. Na majstrovstvách sveta v biatlone 2009 v Južnej Kórei dosiahla najväčší úspech v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km, kde získala striebornú medailu. Otvorené majstrovstvá Európy jej v roku 2009 priniesli zlatú medailu v stíhacích aj rýchlostných pretekoch. Obrovské prekvapenie pre Slovensko prišlo na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri. Anastasiya získala zlatú medailu v rýchlostných pretekoch na 7,5 km a striebornú v stíhacích pretekoch na 10 km. Právom ju teda možno považovať za kráľovnú slovenského biatlonu.
