Quantcast

Hluk je najčastejšou fyzikálnou škodlivinou, ktorá sa vyskytuje v pracovnom prostredí a má mnoho negatívnych účinkov na ľudské zdravie. Pre jeho negatívny vplyv na ľudské zdravie, by sa mala hlučnosť na pracoviskách dômyselne regulovať a zamestnanci by mali používať osobné ochranné prostriedky. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici urobil od januára 2010 do júla 2011 sondu, ktorá sa zaoberala prieskumom používania chráničov sluchu v pracovnom prostredí.

Súbor bol tvorený retrospektívnymi dátami, ktoré sa získali pri objektivizáciách pracovísk z hľadiska expozície hluku. Na sonde sa zúčastnilo 47 podnikov.

„Ukázalo sa, že pri objektivizácii pracovísk z hľadiska expozície hluku na celkové znižovanie hlučnosti na pracoviskách najčastejšie dbajú firmy v drevárskom a strojárskom priemysle. Najviac využívajú hlavne chrániče sluchu, pričom sa v 11 percentách nami kontrolovaných podnikoch nepoužívali chrániče sluchu vôbec. Zistili sme, že pri znižovaní hlučnosti sa nevyužívali prednostne hlukpohltivé materiály na steny okrem skúšobne pre hudobníkov. V strojárskom priemysle sa zaznamenalo používanie zásten. V drevárskom priemysle boli v dvoch prípadoch použité antihlukové kabíny, ktoré sú veľmi efektívne a ktoré dokážu znížiť na pracoviskách ekvivalentnú hladinu akustického tlaku o 15,2 dB a vrcholovú hladinu akustického tlaku o 4,2 dB. Hlučnosť firmy znižovali najčastejšie organizačnými opatreniami“, uviedol Martin Frič z Odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie banskobystrického RÚVZ. Dodáva, že zamestnávateľov upozorňovali, že zamestnancom musia poskytnúť k dispozícii chrániče sluchu, ak na ich pracoviskách hladiny hluku prekračujú hornú aj dolnú akčnú hodnotu expozície hluku.

Doplňujúce informácie:

Hluk je akýkoľvek nežiaduci zvuk, ktorý pôsobí na človeka rušivo, nepríjemne, prípadne poškodzuje jeho zdravie. Intenzita pôsobenia hluku na zdravie človeka závisí od veľkosti zdroja hluku určeného jeho intenzitou a frekvenciou, od dĺžky expozície hluku, od charakteru hluku (monotónny, prerušovaný, impulzívny vysokofrekvenčný, nízkofrekvenčný a pod.), ako aj od individuálnej vnímavosti organizmu. Pri dlhodobom vystavení organizmu hluku s intenzitami 80 – 90 dB môže vzniknúť dočasný, ale aj trvalý posun prahu počutia.

Hluk pôsobí ako stres, aktivujúci všetky mechanizmy stresovej reakcie organizmu. Nastať môžu okrem reakcií kardiovaskulárneho a iných systémov aj depresie, dráždivosť, ťažkosti so zaspávaním, znižovanie výkonnosti, ako aj ovplyvnenie motorických a zmyslovo-motorických funkcií napr. pohybovej koordinácii.

Medzi základné opatrenia na zníženie a reguláciu expozície hluku na pracoviskách patrí odstránenie zdroja hluku, zníženie hluku na zdroji, používanie antihlukových bariér, ergonomické návrhy pracovísk, vhodná organizácia práce, zníženie hlučnosti na vzduchotechnike, odsávaní a ventilácii, a samozrejme používanie osobných ochranných pomôcok.