Napätie pohanstva a kresťanstva a jeho odraz v názvoch slovenských obcí je témou februárovej Bystrickej hodinky. Uskutoční sa vo štvrtok 23. februára v Národnom dome a bude to už jej 54. pokračovanie.
Ako uviedla hlavná organizátorka podujatia Diana Javorčíková z Banskobystrického okrášľovacieho spolku, pozvanie na februárovú Bystrickú hodinku prijal profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB, ktorý sa dlhodobo venuje zaujímavej téme – vzniku názvov slovenských obcí.
„V blízkosti pôvodných pohanských osád a kultových miest vznikli obce, ktoré mali potlačiť pohanský kult a presadiť kresťanstvo. V Turci takto vznikol Kláštor pod Znievom, aby eliminovali osady Modly pri Martine, Veščany, dnes Valča, kde bývali veštci, či Háj pri Turčianskych Tepliciach. Po nástupe kresťanstva tak vznikali „sväté obce“ ako Turčiansky Svätý Martin, Liptovský Svätý Mikuláš, Turčiansky Svätý Michal, Liptovský Svätá Mara… ale napríklad aj Michalovce,“ uviedol Jaromír Krško.
Bystrická hodinka na tému Napätie pohanstva a kresťanstva a jeho odraz v názvoch slovenských obcí sa uskutoční vo štvrtok 23. februára o 18.00 h v Kaviarni Národného domu. Vstup na podujatie je tradične voľný.
Podujatie Bystrická hodinka organizujú dobrovoľníci z Banskobystrického okrášľovacieho spolku.
