Quantcast

Obdobie fašiangov, to nie je len čas plesovej sezóny, ale ešte stále aj tradícií, ktoré sa v niektorých obciach v našom okolí zachovávajú dodnes.

Pôvod slova fašiangy

Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území už v 9. storočí používal termín mjasopust, ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa mierne pozmenené označenie masopust používa dodnes. My sme však prebrali slovo fašiangy, odvodené z nemeckého fašang, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant, čo znamená výčap alebo posledný nápoj (podávaný pred pôstom).

Kedy sa konajú fašiangy

Fašiangy začínajú deň po Troch kráľoch (7.1.) a trvajú až do polnoci pred Popolcovou, alebo tzv. “škaredou“ stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia, končiaceho Veľkým piatkom. Pôst zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia, ako prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Keďže sa do štyridsiatich dní pred Veľkou nocou nepočítajú nedele, pripadá tento deň na 47. pred Veľkonočnou nedeľou. V roku 2011 vychádza na  9.3.2011.

Ako vyzerali fašiangy kedysi

V období fašiangov bolo na hospodárstve menej práce, organizovali sa zabíjačky, zábavy a veľa svadieb. Typické boli obchôdzky v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Fašiangové masky boli najmä zvieracie (turoň, koza, medveď, vlk) a vyzerali strašidelne, pretože ľudia verili, že takto vyplašia démonov a zlých duchov, ktorí ich už nebudú otravovať. Neskôr sa pridali aj masky zvýrazňujúce charakter a zlozvyky opačného pohlavia. Sprievod masiek, ktorý prechádzal dedinou, navštevoval jednotlivé domácnosti, aby dobrorečil a dobrožičil pre navštívený dom. Za vyzvŕtanie domácich a vinšovačky, ktoré boli pre každú obec tradičné, gazdiné za odmenu masky pohostili. Fašiangy vrcholili poslednými troma dňami, “ostatkami”. V utorok pred Popolcovou stredou sa robila spoločná veselica s tancovačkou v krčme, vystrojená z jedla zozbieraného po dedine. O polnoci sa konal obrad plný plaču a smiechu – pochovávanie basy – za účasti prezlečeného kňaza, hrobára, organistu a babiek-plačiek, ktorý symbolizoval koniec zábavy, utíchnutie nástrojov a nástup obdobia pôstu.

Čo sa jedlo na fašiangy

Fašiangy boli obdobím bohatým na kalorické jedlá, aby sa pred pôstom ľudia dobre najedli. Hoci sa v minulosti stravovalo dosť striedmo, počas fašiangov bolo dovolené aj prejedanie. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality.

Fašiangy v súčasnosti

Hoci už z mnohých obcí v okolí Banskej Bystrice tradičné fašiangové zvyklosti vymizli, stále sa nájde aj pár takých, ktoré tradície dodržiavajú až dodnes. Medzi nimi sú napríklad aj Brusno, Malachov, Medzibrod a Strelníky. Ondrej Slivka, starosta Malachova: „Fašiang sa v Malachove usporadúva už stáročia.  Vždy býva 6 týždňov pred Veľkou nocou. Tento rok sa začína v nedeľu – 6.3.2011, kedy prebieha krojovaný sprievod dedinou, s maskami. Fašiangovníci navštevujú každý dom, vykrúcajú dievčence a ženy. Dostávajú pohostenie, vajcia, slaninu a nejakú korunku na prilepšenie. Sprievod dedinou trvá 7 – 9  hodín a je sprevádzaný ľudovou hudbou a spevom. V priebehu sprievodu predvedú fašiangovníci v kultúrnom dome tzv. koledu, spojenú s typickým tancom  a spevom. Zvláštnosťou je, že fašiangovníci koledujú a tancujú s tzv. obručou a toto je typické len pre Malachov. Večer je fašiangová zábava, ktorej sa zúčastňujú masky, tancujú, zabávajú a na záver je vyhodnotenie najkrajších masiek a ích odhalenie. V pondelok sa naháňajú masky po dedine a strašia malé deti. Večer sa sústreďujú v krčme, kde prebieha zábava pri ľudovej hudbe. V utorok večer je zábava, na ktorej sa pochováva basa krojovaným sprievodom, za účasti farára, mendíkov, plačiek a mládencov. Potom začína post.” Ľubomír Longauer, nový starosta Vlkanovej, sa snaží tradičné zvyky v obci zachovať aspoň čiastočne: „Dňa 5.3.2011 usporiadame fašiangový sprievod obcou, za účasti folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice. Tento sprievod bude doplnený o deti zo základnej a materskej školy, ktoré majú v ten deň karneval a teda v maskách doplnia sprievod. Po skončení sprievodu bude fašiang pokračovať pri obecnom úrade, kde sa koná 0. ročník verejnej zabíjačky.” V Harmanci sa už veľa fašiangových zvyklostí nezachovalo, ale napriek tomu sa tu každoročne koná detský maškarný ples a niekedy aj večerná zábava pre dospelých. V obciach ako napríklad Nemce a Povrazník sa už fašiangy spoločne neoslavujú.

Fašiangy, Turíce

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,

kto nemá kožuška zima mu bude.

Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,

dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,

jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

Tuto nám nedali, tuto nám dajú,

tu koňa zabili, tu rebrá majú.

A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,

musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.