Už niekoľko rokov počas Envirofilmu navštevujú jeho organizátori spolu s filmármi deti v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. Na stretnutí s deťmi nikdy nechýba Tatko Príroda (Miroslav Kasprzyk), bez ktorého si Envirofilm snáď už ani nevieme predstaviť.
Deti v nemocnici sa na neho aj tento rok veľmi tešili. Teda, tešili sa hlavne pani učiteľky, ktoré sú tam stále a Tatka Prírodu už veľmi dobre poznajú a vedia, čoho je schopný – vie rozosmiať a zabaviť deti tak, že zabudnú na bolesť.
Málokedy sa stane, že po roku sú na stretnutí tie isté deti ako rok predtým. Tentoraz sa stalo – Nikolku sme si z vlaňajška pamätali… Ju Tatko Príroda svojím „stromčekovým“ vzhľadom neprekvapil. Ostatné deti však na neho pozerali s otvoreným ústami. Ale to len chvíľu. A potom už bolo len a len veselo! Deti si pozreli ukážky z festivalových filmov súťažili o rôzne pekné darčeky a bola aj rozprávka – Ako išlo vajce na vandrovku. Divadielko o vajci, čo sa vydalo do sveta a na konci puklo, hrali deti aj pani učiteľky, samozrejme, v réžii Tatka Prírodu. Mimochodom, ústa sa mu ani na sekundu nezavreli… Milým prekvapením pre neho boli obrázky, ktoré namaľovali deti po jeho vlaňajšej návšteve v nemocnici. Na všetkých bol on! Aj organizátori, presnejšie teda organizátorky festivalu, dostali od detí milé darčeky. Všetkým deťom aj ich učiteľkám uviazali na ruky symbolické náramky priateľstva s farbami a logom Envirofilmu – štvorlístkom. A Tatko Príroda im zaželal: „Nech tieto náramky nie sú len náramkami priateľstva ale hlavne zdravia!“
Boli to opäť – a už tradične, jedny z najkrajších chvíľok festivalu. Treba ešte dodať, že deti si svoj kútik v nemocnici aj tento rok vyzdobili originálne a „festivalovo“. Všade kraľovali biele margaréty…
