Fanúšikovia tvrdšej muziky v Banskej Bystrici určite poznajú tuzemskú kapelu Endless Main. Keďže ich hudba žne úspechy aj za hranicami Slovenska, rozhodli sme sa s chalanmi spraviť krátky rozhovor. Na naše otázky odpovedali Pavol Labuda a Matúš Šudila.

Kto tvorí kapelu Endless Main?

Matúš: Endless Main hráva v šesťčlennom zložení: spev – Mišo Šepetka, bicie – Palo Labuda, klávesy – Mišo Procházka, bassgitara – Jakub Šepetka a dve gitary za nimi – Marek Fencl a Matúš Šudila.

Napriek tomu, že sa na scéne pohybujete len krátko, máte už čo-to za sebou. Aká je história Vašej kapely?

Matúš: Nie sme až tak mladá kapela. O histórii by skôr vedel niečo povedať Palči.

Pavol: Skupina vznikla v auguste 2007. Zostava je takmer rovnaká. Jediná zmena nastala na poste gitary, keď najprv s nami hrával Milan Ferjenčík. Po jeho odchode v marci 2008 ho nahradil Marek. Rozohrávali sme sa na prebraných skladbách od skupín Freedom Call, Edguy,…Neskôr prišli aj vlastné piesne, prvý koncert, plány na nahranie CD a postupne to nabralo celkom rýchly spád.

Občas odspieva na koncerte 1-2 pesničky iný spevák. Je to tak, že máte viac spevákov, alebo si zvyknete s inými kapelami takto „vypomôcť“?

Matúš: Spevákov vždy bolo a vždy bude dosť. (Smiech.) Hlavne sa snažíme nejako spestriť tie naše domáce vystúpenia v Bystrici a vo Zvolene. Však sa pamätám, že aj ty, Kloko, si s nami raz spieval. (Smiech.)

Veru, nezabudnuteľný zážitok. (Smiech.) Aký žáner hrávate, alebo, prirovnávajú Vás k nejakej známejšej skupine?

Matúš: Neviem, ako to zaškatuľkovať, no v každom prípade ide o metal. Kde presne sa v ňom nachádzame, to neviem, ale je to niekde v HPS (Heavy/power/speed – pozn. aut.) metale. Na heavy sme príliš rýchli, na speed zase pomalí. Power by mal byť niekde v strede, ale máme dosť riffov, takže je to kadejaké. Myslím si, že každý si v našej hudbe nájde to svoje.

S prirovnávaním k známym skupinám máme niekoľko úsmevných príhod. V pár recenziách napísali, že hráme ako Stratovarius. Inde nás nazvali slovenskou Symphony X. Ja by som bol v tomto opatrnejší. Na druhej strane je pravda, že hudbou máme k spomínaným zoskupeniam blízko, takže nás to aj celkom potešilo.

Odohrali ste koncerty aj mimo Banskej Bystrice a Zvolena? Prípadne, koľko ich už máte dokopy za sebou?

Matúš: Toto má Palči určite presne spočítané. (Smiech.)

Pavol: Tak, tak. (Smiech.) Musím sa priznať, že si všetko evidujem. Zatiaľ sme odohrali 20 koncertov a 2 ďalšie máme naplánované. V Banskej Bystrici sme ich mali asi najviac. Pochodili sme aj niekoľko krajských a okresných miest. No rád by som vyzdvihol dva koncerty, ktoré sme odohrali v Českej republike – jeden v Brne a ďalší v Blansku. Naposledy sme hrali spolu s talianskou skupinou Bejelit priamo v Budapešti.

Ktorý koncert bol podľa Vás najlepší?

Matúš: Pre mňa to bol asi náš krst vo zvolenskom „MRCéčku. Bolo to niečo skvelé. Super ľudia, výborná atmosféra, proste paráda.

Pavol: Súhlasím s Matúšom, bolo to tam super. Ale určite bolo viac výborných koncertov. Ja mám príjemné spomienky na Námestovo, Blansko a na všetky domáce vystúpenia.

Vydali ste prvý album, Sea of Lies. Názov znie dosť melancholicky. Prečo práve „more klamstiev“?

Matúš: Názov Sea of Lies vyšiel zo všetkých piesní, resp. z ich textov. Každý jeden hovorí o klamstve – či už je to život, ktorý žijeme pre potreby iných (skladba Home), klamstvo ako také (Revenge), klamstvo siekt a cirkví (Once Upon a Time) atď. Takže preto taký názov. A takisto aj preto, lebo nám nič lepšie nenapadlo. (Smiech.)

S albumom sme nadmieru spokojní, veľmi sa nám vydaril, aj keď postupom času zisťujeme, že niektoré veci sa dali urobiť aj lepšie. No ide o našu prvotinu, hudba sa ľuďom páči, a to je hlavné.

Prišli aj nejaké ohlasy zo zahraničia?

Pavol: Áno, prišli, najviac ich bolo z Talianska a zároveň boli aj najpozitívnejšie. Skvelé recenzie sme dostali aj z Čile, Grécka, Nemecka, Francúzska, Ruska a mnoho ďalších medzinárodných internetových magazínov.

A čo tak ísť zahrať napríklad do toho Talianska? Spojiť to rovno s dovolenkovým pobytom pri mori.

Pavol: Ja som už tento rok na dovolenke pri mori bol, práve v Taliansku. (Smiech.) Ale, samozrejme, veľmi radi by sme hrali v Taliansku, je to mojím snom, pretože je tam veľké zázemie power-metalových fanúšikov, ktorým by sa naša muzika určite páčila. Snáď by sa mohla na budúci rok podariť menšia šnúra koncertov, či už po Taliansku, alebo aspoň po okolitých krajinách. Všetko je ale vo hviezdach. Necháme sa prekvapiť.

Čo chystáte na najbližšie dni, týždne, mesiace?

Pavol: Na začiatok septembra máme naplánované dve vystúpenia. Potom uvidíme, čo sa naskytne ďalej. Všetci sme dosť časovo vyťažení, či už pre prácu, alebo štúdium, čiže si veľké plány do budúcnosti nerobíme. Ale určite nič neodmietneme, takže ak dostaneme ponuku na nejaký koncert, budeme veľmi radi.

Dočkajú sa fanúšikovia aj ďalšieho albumu?

Matúš: Určite, už sa na tom pomaly pracuje, no ešte je pred nami dlhá cesta. Ale v každom prípade sa je na čo tešiť. Nápady na nové piesne sú výborné, sám sa na to veľmi teším.