V piatom vydaní nášho knižného sprievodcu prinášame 4 knižné typy od 5 ľudí, ktorí zbožňujú kvalitné čítanie. Sme radi, že väčšinou si dobré knihy vyberajú práve v našom kníhkupectve. Zastavte sa aj vy a nájdeme vám knihu na mieru, alebo budete odchádzať s niečím, čo vás prekvapí. Príjemné čítanie prajeme z Artfora Banská Bystrica a Literárnej bašty.

Dnešného sprievodcu zostavil Rado Sloboda. Nájdete v ňom odporúčania od programátora Jara Stančíka, šéfky vzdelávacieho programu Školy za Demokraciu Zuzy Szabóovej, vysokoškolskej učiteľky Martiny Kubealakovej, výtvarníčky Viktórie Horňanovej a vášnivej čitateľky Yvony Storoškovej.

Zuza Szabóová odporúča: Nazdar, Vitamíne

(Rachel Khongová, 2018, Plus)

Humorný a dojemný príbeh o láske, strate a spomienkach v tých najrôznejších podobách.

Toto sa o už na pohľad príjemnej knižke od Rachel Khongovej píše na jej prebale.

Je to naozaj príbeh o láske, o smútku, bolesti z náhlej, no aj postupnej straty, o vzťahu detí a ich rodičov, súrodencov či silnom priateľstve.

Dôležité však je nebyť z toho všetkého “úplne v hajzli”, ako hovorí jedna z postáv deja – a od lekárky si predsa poradiť necháme, nie?

Vzťahy sú najdôležitejšie a najťažšie. No hoci je to tak, nemá zmysel popierať, že nakoniec aj tak všetci zomrieme.

Sme predsa iba nedokonalí nosiči a darcovia lásky.

Jaro Stančík odporúča: Poznámky k samovražde

(Simon Critchley, preložil Peter Tkačenko, 2018, Kalligram/Absynt)

Spisovateľ a angažovaný novinár Hunter S. Thomson pred samovraždou zastrelením napísal:

,,Futbalová sezóna je za nami. Je dohrané. Zbohom bombám. Zbohom prechádzkam. Zbohom zábave. Zbohom plávaniu. 67. 17 rokov po 50. O 17 viac, než som potreboval alebo chcel. Nuda. Stále zdutý. Nikoho to nebaví. Keď máte 67, začnete byť lakomý. Správajte sa podľa veku. Pokoj. Nebude to bolieť.“

V týchto vetách nenájdeme pomstu, odplatu, nároky, sebaospravedlňovanie, ani priveľa sebaľútosti. Skôr triezvosť a úprimnosť, ktorá človeka zaráža a vzbudzuje v ňom tichý obdiv.

Kniha Poznámky k samovražde si zaslúži našu pozornosť. Scitlivie naše vnímanie samovraždy – toho ťažkého životného rozhodnutia.

Martina Kubealaková a Yvona Storošková odporúčajú: Dni opustenia

(Elena Ferrante, preložil Peter Bilý, 2018, Inaque.sk)

V súčasnosti asi najznámejšia talianska spisovateľka Elena Ferrante opäť útočí na zmysly čitateliek a čitateľov, verím totiž, že ju čítajú aj muži. Vydavateľstvo Inaque sa aj po dohode s vlastníkom práv rozhodlo sprostredkovávať slovenskému knižnému trhu knihy talianskej autorky v opačnom garde. Začalo rozsiahlou, štvordielnou Neapolskou ságou, v ktorej sme si vzťah k autorke budovali sledovaním bohatého deja a rozsiahlych opisov, cez ktoré ceria zuby či vyplazujú jazyk pálčivé otázky dospievania, dospelosti, priateľstva, manželstva, materstva, lásky, odmietnutia, opovrhnutia, tela, telesnosti, úspechu, uznania, túžby vymaniť sa genetickému základu krvi a prostredia a sociálnej determinovanosti, rámcované spoločenským vývojom povojnového Talianska a prenikajúcimi myšlienkami ženskej emancipácie.

V týchto dňoch sa k slovenskému čitateľstvu dostáva ďalšia kratšia próza s názvom Dni opustenia a myslím si, že Ferrante spoznáme opäť trošku inak. Hoci pokračuje v línii „konfrontácie sa s bez“, ako sama autorka označuje svoje postavy a cituje sa aj v doslove najnovšej knihy, tentoraz ide až na kosť. Olgu opustenú manželom a s dvomi deťmi a psom nechá v delíriu sklamania zažiť maximálny pocit prázdnoty a bezcennosti a opäť, no tentoraz oveľa viac surovo a priamo, autorka uvažuje o koncepte identity matky, manželky, priateľky, majiteľky psa, susedy, zákazníčky v telekomunikáciách… až po ženu, až po Olgu (ale mohla by to byť pokojne aj Alena, Helena či Jana). Ferrante nezakrýva ani nezahmlieva, neprikrášľuje ani nepatetizuje, ponúka ďalšiu presvedčivú sondu do prežívania situácie, ktorá je mnohým z nás známa. A je skvelé, že Olga to zvládne. Úprimne treba priznať, že záver možno nie je ferranteovský, ale sila autorkinho písania nie je sústredená na posledný odsek. A ako reakcia na čitateľské hviezdičkovanie, Ferranteovej kratšie prózy nečítajte pre dej, inak vám to najlepšie unikne.

Odporúča Viktória Horňanová:  Ženy predávajúce nádej

(Ivana Šusterová Lucia Sekerková, 2018, DOST)

Vrelo odporúčam knihu Ženy predávajúce nádej od Lucie Sekerkovej a Ivany Šusterovej! Zhltla som ju počas dvoch 6-hodinových ciest vlakom, nedalo sa od nej odpútať! Veľmi príjemná antropologická esej v spojení s premakaným fotografickým albumom.

Autorky prenikli do tajuplného sveta „rumunských čarodejníc“ a 4 roky sa do neho vracali. Dozviete sa niečo o tom, ako tieto ženy žijú, aké je ich postavenie v rodine a rumunskej spoločnosti, ale aj to, aké magické rituály a marketingové triky ovládajú. Nehovoriac už o grafickom a kníhviazačskom spracovaní! Kniha vás vtiahne do príbehu o “Vrajitoare” – ako v Rumunsku nazývajú nadprirodzené čarodejnico-veštico-liečiteľky! Určite čosi, čo dušu pohladí a oko poteší!


Tieto a aj mnohé ďalšie zaujímavé knižky nájdete v kníhkupectve Artforum na Hornej Striebornej 10 v Banskej Bystrici. Ďalšie aktuálne informácie o podujatiach či akciách banskobystrického kníhkupectva Artforum a Literárnej bašty nájdete na Facebooku.

Pozývame vás na autorské čítanie Richarda Pupalu z desiatky tohtoročnej ceny Anasoft litera za najlepšiu prozaickú knihu vydanú v uplynulom roku.