Stredoslovenská galéria pozýva na diskusiu a komentovanú prehliadku výstavy Pracovná pamäť – Ján Budaj & Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania s autorom Jánom Budajom a kurátorkou výstavy Mirou Keratovou.
Sprievodné podujatie k výstave sa uskutoční v stredu 17. februára 17-tej hodine v Praetóriu na Nám. Š. Moysesa 25. Výstava Pracovná pamäť – Ján Budaj & Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania vychádza z dlhodobého výskumu témy performatívneho umenia na Slovensku v období tzv. československej normalizácie, jeho výstavnej dokumentácie a špecificky slovenského undergroundu v okruhu Jána Budaja a neformálneho umeleckého zoskupenia DSIP – Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania. Jánov Budajov príbeh tzv. československej normalizácie začal, keď sa po maturite pokúsil emigrovať z vtedajšieho socialistického Československa. V septembri roku 1971 sa spolu so spolužiakom pokúsil prekročiť hranicu so západným Nemeckom. Boli chytení a Budaj absolvoval polročné väzenie. Neskôr sa o emigráciu pokúsil ešte niekoľkokrát.
Po vystriedaní niekoľkých robotníckych povolaní začal študovať na Pedagogickej fakulte UK v Trnave odbor matematika – fyzika (1973 – 1975). V rokoch 1976 až 1989 bol zamestnaný ako kurič. V 70. a 80. rokoch Budaj aktívne pôsobil v bratislavskom podzemí. Najprv v okruhu básnickej skupiny Degenerovaná generácia, ktorá vznikla v roku 1973. Neskôr, už ako Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania, sa v poslednej tretine 70. rokov napojila na aktuálnu výtvarnú scénu i neoavantgardu generácie 60. rokov. Skupina realizovala v bratislavských uliciach rôznorodé, prevažne ilegálne performatívne akcie.
Významne sa podieľal na aktivitách politického disentu. Angažoval sa v ekologickom hnutí, ktoré vydalo publikáciu Bratislava/nahlas (1987) a z ktorého sa po študentskej demonštrácii v Prahe 17. novembra 1989 sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). To po kolapse rozvinutého socializmu začalo utvárať nový spoločenský diskurz. Budaj sa stal jedným z lídrov Nežnej revolúcie na Slovensku. V 90. rokoch bol členom a spoluzakladateľom niekoľkých politických strán. Od roku 2006 sa zaoberá komunálnou politikou a občianskym aktivizmom. Umeniu sa prestal venovať po roku 1989.
