Stredoslovenské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu Čo sa skrýva v depozitári? V utorok 21. marca historička Vladimíra Luptáková vyberie z depozitára Matejovho domu unikátnu zbierku plastík Svetozára Stračinu.

Medzi ľudovými rezbármi nájdeme nielen bačov, roľníkov, drevárskych robotníkov, ale napríklad aj železničiarov či výskumných pracovníkov. K tvorbe ich zväčša priviedol vonkajší podnet, vďaka ktorému v sebe objavili talent a vôľu pretaviť do dreva svoje pocity a videnie okolitého sveta. Niektorých k tvorbe podnietil silný rodinný zmysel pokračovať v rodinnej tradícii.

V pozostalosti hudobného skladateľa Svetozára Stračinu (1941 – 1996), ktorú vo svojich zbierkach opatruje Stredoslovenské múzeum (SSM), tvoria plastiky ľudových rezbárov výraznú a najmä ucelenú časť. Táto obdivuhodná zbierka bude hlavnou témou marcovej prednášky z cyklu Čo sa skrýva v depozitári?

„Takmer dvesto plastík známych ale i neznámych ľudových rezbárov obohacuje náš zbierkový fond svojou rôznorodosťou. Štefan Siváň, Ondrej Sklenka, Jozef Gregas, Peter Slosiar, Pavol Bavlna či Walter Grinvalský sú niektoré mená z mnohých. Rozprávanie nás prevedie dielňami týchto rezbárov a cestami ich plastík od bytu hudobného skladateľa až po depozitár Stredoslovenského múzea,“ hovorí historička SSM Vladimíra Luptáková.

Encyklopédia Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) uvádza, že rezbárstvo patrí k najstarším prejavom ľudového umenia a technika opracovania dreva zodpovedala možnostiam nástrojov, s ktorými rezbári pracovali. Začiatkom 20. storočia začali ľudoví rezbári rozvíjať figurálne dekoratívne rezbárstvo, ktoré súviselo s úžitkovými predmetmi ako črpáky, úle či palice.

„Na prvý pohľad pestrá zmes. No aj hudobný skladateľ Svetozár Stračina mal mnoho rozmerov a talentov. Keď zbierku drevených plastík vidíte ucelenú, začínate chápať motiváciu jeho výberu. Budem rada, ak na prednášku zavítajú aj návštevníci, ktorých sa jeho osobnosť dotkla. Možno poodhalia ďalší rozmer skladateľovej osobnosti, jeho impulz k zberateľstvu a podpore ľudových rezbárov,“ dopĺňa Vladimíra Luptáková.

Po roku 1948, so zmenou v politickej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, sa rezbárstvo stalo predovšetkým individuálnou záľubou samoukov. Impulzom bola aj organizácia sympózií a prezentácia ľudových rezbárov na folklórnych festivaloch. V neposlednom rade k udržaniu remesla a jeho rozvoju prispelo aj organizovanie výskumu, zberu a podpory rezbárov v ÚĽUV.

Prednáška Svetozár Stračina a ľudoví rezbári sa uskutoční v utorok 21. marca o 17.00 h v Matejovom dome. Tajomstvá depozitára bude odkrývať historička Vladimíra Luptáková.

Svetozár Stračina (3. december 1940, Martin – 26. február 1996, Bratislava, pochovaný v Banskej Bystrici) bol slovenský hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní a editor ich nahrávok, spoluorganizátor folklórnych festivalov, autor piesní a úprav hudobného folklóru, orchestrálnych diel, filmovej a scénickej hudby… A bol aj zberateľom plastík ľudových rezbárov.

Nasledujúca aprílová prednáška zoologičky Lenky Hraškovej Nebojme sa hadov sa tentoraz uskutoční v Tihányiovskom kaštieli (18. apríl, 17.00 h). Na základe ukážok zo zbierok múzea sa návštevníci dozvedia, prečo sa nemusia báť plazov.