Quantcast

Velďačky, ako prezývajú Danku (30) a Janku (30) Velďákové ich blízki, úspešne reprezentujú Slovensko v trojskoku a skoku do diaľky. Tieto dvojičky, pochádzajúce z Pače, malej dedinky pri Rožňave, momentálne žijú v Košiciach, ale súťažia za VŠC DUKLA Banská Bystrica, kde majú “prechodné bydlisko“. Viac sa o týchto mladých atlétkach dočítate v nasledujúcom dvojrozhovore.

Danka, súťažíte v trojskoku a Janka zas v skoku do diaľky. Ako a kedy ste sa dostali k týmto disciplínam?

Danka: Trojskok je krásna disciplína. Dostala som sa k nej ako 16-ročná, keď sme raz na tréningu v gymnastickej hale skúšali rôzne odrazy a tréner si všimol, že bez špeciálneho tréningu mi idú aj opakované odrazy rôzneho smeru. Mne sa to zapáčilo a začali sme sa trojskoku venovať.

Janka: Ja som začínala s behmi, konkrétne 400m. Až neskôr som sa dala na skoky, keď sestra začala chodiť po veľkých podujatiach a ja som ostávala doma. To sa mi nepáčilo a každý nám vravel, že ako dvojičkám sa aj mne bude dariť v skokoch. A som rada, že sa to potvrdilo.

Od začiatku ste vedeli, že chcete robiť práve toto alebo ste vyskúšali aj iné športy?

Danka: Odmalička sme boli dennodenne v pohybe a naši rodičia nám hľadali vhodný šport alebo aktivitu. Chodili sme na gymnastiku, basketbal, dokonca sme vyskúšali aj dramatický krúžok, ale ostali sme pri atletike. Mamka nám dala na výber a my sme si vybrali jednoznačne atletiku.

Janka: Skúšali sme všeličo. Dlho sme nevedeli obsedieť. V škole sme skúšali atletiku, gymnastiku, basketbal, v zime sme v našej dedinke s deckami hrali aj hokej. Nám bolo jedno čo, ale postupne vyhrala atletika – kráľovná športu.

Mohli by ste našim čitateľom priblížiť športovú prípravu skokana, resp. trojskokana?

Danka a Janka: Príprava je veľmi ťažká. Skokan si musí prejsť rôznymi behmi rôznej vzdialenosti, musí nadvíhať tony kotúčov, naskákať kilometre odrazov. Najhorší je začiatok prípravy, keď sa po niekoľkotýždennom voľne treba opäť rozhýbať. Svalovky  každý deň sú samozrejmosťou. Potom, keď sú už na rade preteky, je to o niečo voľnejšie, ale o to kvalitnejšie. Tam už prichádza na rad špeciálna technika s rozbehmi.

Hovoríme o fyzicky dosť náročných disciplínach. Pritrafili sa Vám počas kariéry nejaké zranenia?

Danka: Áno, sú náročné, ale veľmi krásne. Samozrejme, bez nejakých boľačiek to asi ani nejde, ale chvalabohu, nič vážne neprišlo a verím, že ani nepríde. Dosť veľký pozor si dávame na regeneráciu a využívame služby kompletnej regenerácie, fyzioterapeuta Denisa v našom klube na Dukle BB a tiež pána Madára, keď sme v Košicach.

Janka: Chvalabohu, to nebolo nič vážne. Je jasné, že malé boliestky sú, keď všetko robíte naplno. Pri týchto disciplínach sa môže pritrafiť hocičo. Stačí sa zle odraziť, zle doskočiť a problém môže nastať.

Ktorý z Vašich úspechov bol najviac “vydretý” a vážite si ho najviac?

Danka: Každý úspech, ktorý doteraz prišiel, si veľmi vážim. Vždy je to také zadosťučinenie za to, čím všetkým sme si v príprave museli prejsť. Vážim si každú medailu, ktorú som získala.

Janka: Každý pretek má niečo do seba. Každý rok treba splniť niektorý z limitov, je to boj, ale vždy je najťažší postup do finále z kvalifikácie. Vážim si každé moje vystúpenie na MS, ME, OH.

Čo je pri skoku do diaľky a trojskoku najdôležitejšie, resp. najzradnejšie?

Danka: Jednoznačne celá technika, ktorú treba zvládnuť v určitej rýchlosti a bez chýb. Nie vždy to ide. A potom je veľmi dôležité trafiť dosku.

Janka: Trafiť sa na dosku. Niekedy to jednoducho ide, inokedy sa snažíte a nie a nie trafiť.

Danka, na Diamantovej Lige (DL) v Štokholme, ktorá bola Vašou druhou súťažou v prestížnej Diamantovej lige v kariére, ste sa v trojskoku s výkonom 14,21 m umiestnila na peknom piatom mieste. Ste so svojím umiestnením spokojná?

Danka: Vždy, keď som na DL sa veľmi teším, že môžem skákať s tými najlepšími. S umiestnením som bola veľmi spokojná. Tak, ako som skončila piata, mohla som pokojne klesnúť aj na ôsme miesto. Preto som naozaj bola spokojná.

Janka, čo hovoríte na svoj výsledok v skoku do diaľky na 1. ročníku Memoriálu Istvána Gyulaia v Budapešti, kde ste sa s výkonom 623 cm umiestnila, rovnako ako sestra, na piatom mieste?
Janka: V Budapešti – to som nebola ja. Skákalo sa mi zle, nebolo to dobré technicky a ani bežecky. Preto nemôžem byť spokojná s týmto výkonom a ani umiestnením.

Danka, iba nedávno ste potvrdili, že budete 5.8. štartovať na Diamantovej lige v Londýne a Janku zas čaká 6.8. Trnavský meeting. Na aké umiestnenia si trúfate a ako sa cítite pred štartom?

Danka: Opäť sa budem snažiť skončiť do piateho miesta. Konkurencia sa črtá dosť náročná, ale budem určite bojovať a skákať s veľkým odhodlaním.

Janka: Je jedno, na ktorom mieste budem. Pre mňa bude podstatné skočiť limit na majstrovstvá sveta. Cítim sa dobre a verím, že sa to prejaví aj na pretekoch v Trnave.

Fandíte si so sestrou navzájom?

Danka: Áno a veľmi. Bez toho by to ani nešlo.

Janka: Jasné, fandíme si. O tom nie je pochýb. (úsmev)

Súťažíte v rozdielnych disciplínach, ale nikdy ste sa na súťaži nestretli ako súperky?

Danka: Niekedy som skákavala do diaľky aj ja a zopárkrát sme sa stretli aj v jednom sektore. Sú to iné pocity, ako keď sa na ňu len pozerám z tribúny.

Janka: Stretli, ale ešte za čias, keď sme chodili štartovať na českú extraligu. Bolo dobré byť v sektore spolu so sestrou.

Ako najradšej relaxujete, keď práve neskáčete?

Danka: Najradšej len tak pozerám TV alebo chatujem na internete. A bez priateľov, s ktorými vysedávame na kávičke, by to nebolo ono. To je pre mňa najlepší relax.

Janka: Máme radi relax, ničnerobenie. Radi sa stretneme s rodinkou a kamarátmi pri kávičke.

Čo je Vaším najväčším snom alebo životným cieľom?

Danka: Veľkým snom je uspieť na OH a skočiť 15 m aspoň raz v živote.

Janka: Čo sa týka športu, určite nejaká medaila z veľkého podujatia a samozrejme, minimálne účasť na OH. Mimo športového, byť zdravá, založiť si rodinku a byť s ňou šťastná a spokojná.

Riadite sa v živote nejakým mottom, ktoré Vás motivuje k čo najlepším výkonom?

Danka: „Nikdy sa nevzdávaj!!!” To je motto, ktoré ma ženie vpred, aj keď nevládzem a mám toho plné zuby.

Janka: „Čo ťa nezabije to ťa posilní!“

 Viac informácií o sestrách Velďákových sa dočítate na ich stránke veldakova.sk.