TS SSM (Gabriela Benčová) | 16.6.2018

Čo sa skrýva v depozite: Odkrývanie obrazu Ľudovíta Štúra

Spoznávanie histórie a tradícií z regiónu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite, pokračuje aj v mesiaci jún.

Už v najbližší utorok 19. júna 2018 o 17-tej hodine v Matejovom dome návštevníci Stredoslovenského múzea prostredníctvom prednášky historika Rastislava Moldu s názvom Odkrývanie obrazu Ľudovíta Štúra spoznajú život a tvorbu popredného banskobystrického maliara 20. storočia Júliusa Flaché a jeho výtvarné vyobrazenie jednej z najväčších osobností našich dejín, Ľudovíta Štúra.

Kult Ľudovíta Štúra

K popredným osobnostiam slovenských dejín bezpochyby patrí aj politik, historik a jazykovedec Ľudovít Štúr. Niet preto divu, že bol námetom pre napísanie nejednej monografie, či predlohy k scenáru divadelných hier. Jeho život často inšpiroval filmárov, podoba a charizma dejateľa patrí zas k častým námetom obrazov, sôch či búst umelcov. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie mohol aj náš národ verejne vzdať hold osobnostiam slovenského národného hnutia, a tak sme po roku 1918 postavili niekoľko monumentálnych sôch a pomníkov a osadili pamätné tabule, ktoré nám majú pripomínať odkaz medzi inými aj Ľudovíta Štúra a súčasne tak upevňovať naše národné povedomie. Pre ďalšie generácie je okrem podoby nášho dejateľa potrebné uchovať predovšetkým jeho činy a zásluhy v boji o našu národnú identitu. K najznámejším umeleckým stvárneniam Štúra radíme zobrazenie jeho plamennej reči na zasadnutí uhorského snemu, vyobrazenie atmosféry z návštevy Štúrovcov u básnika Jozefa Hollého či maľbu Štúra stojaceho v čele nebojácnych slovenských dobrovoľníkov. K spomínaným veľmi známym podobizniam Ľudovíta Štúra možno zaradiť aj olejomaľbu Júliusa Flachého z 50-tych rokov 20. storočia s výstižným názvom Ľudovít Štúr. Do historickej pamäti ľudí sa však najviac vrylo vyobrazenie Ľudovíta Štúra vďaka maliarovi Jozefovi Božechovi Klemensovi, s ktorým sa dodnes stretávame na obálkach kníh.

Július Flaché a Ľudovít Štúr

Rodákovi z Budapešti ešte počas služby v armáde učarovala Banská Bystrica, a tak sa po jej skončení rozhodol usadiť práve v meste pod Urpínom. Práve tu prejavil svoj talent a to nielen vo výtvarnom umení, ale svoje myšlienky vyjadril aj ako spisovateľ, publicista či aktívny organizátor výtvarného a kultúrneho života v meste.

Historik Stredoslovenského múzea Rastislav Molda sa vo svojej prednáške zamyslí aj nad tým, ako Július Flaché , ktorý detstvo a mladosť prežil v období silnejúcej maďarizácie na pozadí idey jednotného maďarského Uhorska namaľoval v 50-tych rokoch 20. storočia portrét slovenského národovca Ľudovíta Štúra.

Ako jedno z možných vysvetlení historik uvádza zmeny spoločenských pomerov, ktorým musel prispôsobiť svoju tvorbu aj Flaché. Medzi jeho dielami v neskoršom období nachádzame aj ľudové motívy, portréty popredných politikov či partizánov. Obraz Ľudovíta Štúra namaľoval na objednávku Krajského osvetového strediska v Banskej Bystrici, a to takmer sto rokov po jeho smrti. O niekoľko rokov neskôr sa tento obraz stal neoddeliteľnou súčasťou výtvarného fondu Stredoslovenského múzea.

Spoznať výtvarnú podobizeň slovenského národovca, pripomenúť si jeho životný príbeh, ale aj osudy obrazov, ktoré sa stali kultovými a zoznámiť sa s okolnosťami doby, v ktorej tieto diela vznikli, pozýva do Matejovho domu 19. júna 2018 o 17-tej hodine riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

Zároveň vás pozývame aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu. O mesiac, 17. júla 2018 o 17.00 hod. s historikom Filipom Glockom na tému Tajomstvá cechovej truhlice.