BBonline.sk (M. Bučko) | 8.2.2013

Cenu mesta dostane aj Ľubomír Vážny

Nomináciu navrhol podpredseda najsilnejšieho poslaneckého klubu v mestskom zastupiteľstve. Zdôvodňuje to prínosom Vážneho pri výstavbe obchvatu Banskej Bystrice a rýchlostnej cesty R1.

Na utorňajšom mestskom zastupiteľstve budú poslanci hlasovať aj o udelení Ceny mesta. Návrh na udelenie mohol podať do 20. decembra 2012 každý občan Banskej Bystrice, konečné rozhodnutie je však na poslancoch mestského zastupiteľstva. Práve termín odovzdania návrhu sa stal sporom pri nominácii ex-ministra dopravy Ľubomíra Vážneho a Banskobystrického pivovaru. Kultúrna komisia MsZ schválila v januári tri návrhy – Bystrický Permon, Jozefa Ďuriančika a Veroniku Bodnárikovú.

Na zasadnutí kultúrnej komisie 21. januára chcela poslankyňa Ľubica Laššáková (SMER-SD, SNS, HZDS-ĽS) doplniť nominácie o Ľubomíra Vážneho, ale zastupujúci predseda komisie Vladimír Pirošík (Banskobystrická alternatíva) v zmysle Štatútu mesta takýto postup neodporučil. Zdôvodnil to termínom, ktorý uplynul 20. decembra 2012 a taktiež tým, že návrh musí byť riadne odôvodnený.

Na zasadnutí Mestskej rady však už prítomní zástupcovia poslaneckých klubov predložené návrhy jednohlasne doplnili o Ľubomíra Vážneho a Banskobystrický pivovar. Ex-ministra dopravy za stranu SMER-SD navrhol podpredseda väčšinového klubu v zastupiteľstve Jakub Gajdošík. “Ľubomíra Vážneho som sa rozhodol navrhnúť na udelenie ceny mesta pre jeho osobnú angažovanosť pri presadzovaní výstavby rýchlostnej cesty R1 a výstavby severného obchvatu mesta Banská Bystrica. Rýchlostná cesta R1 navždy spojila kvalitnou cestnou sieťou Banskú Bystricu s Bratislavou a teda s celou Európou. Vďaka tejto ceste sa naše mesto môže stať zaujímavým nielen pre nových investorov, ktorí kvalitnú cestnú infraštruktúru pri svojich investíciách vyžadujú, ale verím, že bude mať prínos aj v oblasti cestovného ruchu,” zdôvodňuje Gajdošík nomináciu. “Presadenie oboch týchto projektov, ktoré veľkou mierou prispeli k zvýšeniu kvality života našich obyvateľov, je dôkazom lokálpatriotizmu bývalého ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a preto si myslím, že si právom zaslúži cenu mesta, na ktorú som ho navrhol,” píše na záver Gajdošík.

Vladimír Pirošík sa už k tejto nominácii nechcel vracať resp. komentovať ju a odkázal nás na jeho postoj zo zasadnutia Komisie pre kultúru.

Kto dostane Cenu mesta definitívne schváli plénum mestského zastupiteľstva v utorok 12. februára.

Aktualizácia 10.februára: Banskobystrický pivovar bol navrhnutý v termíne, kultúrna komisia si však túto nomináciu neosvojila a neodporučila ju. Pivovar schválila na Cenu mesta až následne Mestská rada.

Návrhy na udelenie Ceny mesta

BANSKOBYSTRICKÝ PIVOVAR
História varenia piva siaha v Banskej Bystrici do 16. storočia, keď Ľudovít II. udelil mestu privilégium varenia piva. Priemyselná výroba začala v roku 1871 otvorením mestského pivovaru. Po sto rokoch bol daný do užívania nový pivovar, ktorý niesol meno známeho kopca nad mestom – Urpín. Po roku 1989 prešiel pivovar privatizáciou a zmenil aj svoj názov. V roku 2007 získal nielen nového investora ale aj ďalších zákazníkov. Aj napriek súčasnému tlaku globálnych výrobcov sa banskobystrický pivovar na trhu nestratil. Naopak, získava čoraz väčšiu podporu a priazeň verejnosti a je nositeľom desiatok ocenení. Dôkazom toho sú ocenenia nielen z tuzemských výstav, ale aj zo zahraničia. Svetlý ležiak Urpiner Premium 12 º získal 14. novembra 2012 mimoriadne ocenenie v Norimbergu. Bola to strieborná medaila v degustačnej súťaži European Beer Star 2012. Banskobystrický pivovar je posledným výrobcom kvalitného miestneho výrobku, ktorý verejnosť identifikuje s naším mestom. V pivovare dnes pracuje 80 zamestnancov. Manažment dokáže sponzorsky a charitatívne pomáhať a každoročne prezentuje svoju činnosť počas Dňa otvorených dverí.
Navrhovateľ: Ing. Martin Baník

Veronika BODNÁRIKOVÁ
Veronika Bodnáriková patrí medzi významné interpretky horehronských ľudových piesní. Mesto Banská Bystrica príkladne reprezentuje od roku 1978. Účinkovala vo FS Urpín, v SRo, televízii, na rôznych kultúrnych podujatiach a folklórnych festivaloch v Detve, Východnej, Terchovej, Heľpe ap. Aktuálne úspešne bojuje s vážnym ochorením a aj v tomto období radosť ľuďom rozdáva svojím spevom. V roku 2013 sa dožíva životného jubilea 55 rokov.
Navrhovateľ: Jaro Bodnárik

BYSTRICKÝ PERMON
Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Vydáva: Banskobystrický geomontánny park
Vychádza štvrťročne od roku 2003 na šestnástich stranách. Šéfredaktor: Ing. Pavol Gender, zodpovedná redaktorka: PaedDr. Slavomíra Očenášová – Štrbová, PhD., grafická úprava: PaedDr. Dušan Jarina.
V roku 2012 si BYSTRICKÝ PERMON pripomenul 10. výročie svojho vzniku. Ide o jedinečnú formu popularizácie informácií z histórie mesta a okolia, založenú na báze neprofesionálneho vydavateľa v spolupráci s odborníkmi a nadšencami. Rozširuje sa bezplatne medzi čitateľov, ktorí v ňom nachádzajú poznatky z dejín. Vychádza aj v elektronickej verzii.
Navrhovateľ: PaedDr. Jana Borguľová

Mgr. Jozef ĎURIANČIK
Jozef Ďuriančik – stredoškolský učiteľ, historik, geograf, prvý profesionálny sprievodca mestom Banská Bystrica, udržiavateľ bystrického lokálpatriotizmu, autor niekoľkých učebníc, množstva odborno – metodických publikácií a článkov v odborných časopisoch. Je stálym prispievateľom časopisu Bystrický Permon, autorom série článkov o histórii mesta v periodiku MY Banská Bystrica, tvorcom projektov: Špecializačné inovačné štúdium z regionálnej geografie a Holocaust a osudy detí Dominika Skuteckého pre MŠaV SR a Stredoslovenskú galériu. Podieľa sa na tvorbe televíznych a rozhlasových relácií: Ján Thurzo (2008), Ikony v Stredoslovenskej galérii a Dominik Skutecký (2009). Výsledkom jeho spolupráce so Slovenským rozhlasom bol scenár k relácii Čriepky s problematikou histórie mesta vysielanej v Slovenskom rozhlase – Rádiu Regina (2007 – 2010). V roku 2000 vyšla jeho kniha: 30 rokov Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici. V roku 2010 vydal publikáciu o histórii stredovekej Banskej Bystrice Korene medeného mesta a v roku 2012 knihu Po stopách Dominika Skuteckého. Významná je jeho vedecká, publicistická, sprievodcovská a verejno-prospešná činnosť v oblasti histórie.
Navrhovateľ: BBA – Ing. Milan Lichý

Ing. Ľubomír VÁŽNY
Ľubomír Vážny sa narodil 15. 7. 1957 v Žiline. V roku 1981 absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor pozemné staviteľstvo. V rokoch 1981 – 1985 pôsobil v rôznych pracovných pozíciách, naposledy ako samostatný vývojový pracovník v spoločnosti Pozemné stavby, š. p. Trnava. Neskôr pracoval v spoločnosti Stavoinvesta, s. r. o., od roku 1994 ako riaditeľ a konateľ. V roku 2002 sa stal poslancom NR SR za stranu SMER, bol podpredsedom Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, členom Mandátového a imunitného výboru NR SR, predsedom Komisie pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií pri Výbore NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V roku 2006 bol opäť zvolený za poslanca NR SR za stranu SMER-SD. Od 4. júla 2006 pôsobil ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. V rokoch 2010 – 2012 bol poslancom NR SR, členom Výboru NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a predsedom Komisie pre dopravnú infraštruktúru a elektronické komunikácie pri Výbore NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. V predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený za poslanca NR SR a člena Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. V novembri minulého roku ho do funkcie podpredsedu pre investície vymenoval prezident SR Ivan Gašparovič. Ľubomír Vážny sa významnou mierou podieľal na presadení strategickej dopravnej investície a realizácii prvého PPP projektu verejno – súkromného partnerstva R1 na Slovensku, ktorého súčasťou je aj Severný obchvat Banskej Bystrice v dĺžke 5,65 km. Oficiálne bol sprístupnený 28. júla 2012. Tento úsek významne odľahčil tranzitnú dopravu v meste na ceste I/66 smerom na Brezno. Na obchvate sú štyri mimoúrovňové križovatky, 24 mostov a premostení a takmer šesť kilometrov protihlukových stien. Celková dĺžka novovybudovaných komunikácií, vrátane križovatkových vetiev, je takmer 13 kilometrov. Dopravní odborníci oceňujú nielen kvalitu stavby Severného obchvatu, ale aj jej estetické stvárnenie.
Navrhovateľ: Bc. Jakub Gajdošík

Fotogaléria