Väčšina Banskobystričanov v týchto dňoch ešte len očakáva druhú tohtoročnú kosbu na mestských trávnatých plochách okolo ich domovov. Kosenie v horúcom lete však neprináša len pozitíva, čo si začali všímať i viaceré samosprávy u nás aj v zahraničí.
Veľké meškanie kosby
Na banskobystrických sídliskách v súčasnosti prebieha druhá tohtoročná kosba. V Sásovej ide už o 60% plochy, na Fončorde či Radvani však zatiaľ kosci prišli druhýkrát v roku len asi na 15% trávnatých porastov. Mestská organizácia ZAaRES uverejňuje každý týždeň na svojich stránkach plán kosenia v meste.
Iná je situácia v parkoch, kde už prebieha aj tretie kosenie v tomto roku a v historickom centre mesta či kruhových objazdoch a rôznych menších parčíkoch dokonca štvrté.
„Kosby realizuje 50 pracovníkov v trvalom pracovnom pomere, 10 sezónnych pracovníkov a externá firma, ktorá disponuje 15 – 20 ľuďmi. V meste Banská Bystrica sa v jednej kosbe pokosí 1,6 milióna metrov štvorcových trávnikov. Na sídliskách je v pláne 4-násobné kosenie a v centre mesta, parkoch a na kruhových objazdoch 8 – 9-násobné kosenie do roka,“ priblížila hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Dominika Mojžišová.
Problémy s kosením Banskobystričania najvýraznejšie vnímajú na začiatku sezóny, keď mešká prvé kosenie. Tráva a ďalšie rastliny, na jar podporované zrážkami, vyrastú rýchlo a naše ulice neraz lemuje i meter vysoká zeleň. Práve zrážky sú však aj odpoveďou na meškajúce kosenie. S tým sa tento rok začalo 16. apríla.
„Počas daždivých a mokrých dní široko záberové kosačky na tráve, vzhľadom aj na kopcovité terény, prešmykujú a poškodzujú trávnik. Takisto sa čidlá žacieho zariadenia rýchlo zanesú nečistotami, vykazujú chybu a vypínajú žacie zariadenie. Tráva je mokrá a ťažká a neodhodí ju do zberného koša kosačky. Niekedy sa však kosí aj počas dažďa, ale len krovinorezmi bez zberu trávy, ktorá sa potom musí dohrabávať ďalšími silami,“ vysvetlila Mojžišová.
Trendom obmedzovanie kosenia
Vo viacerých mestách, vrátane Zvolena či Brezna, pristúpili postupne už v uplynulých rokoch ku projektu nekosenia vybraných plôch pre zachovanie biodiverzity územia. Zachovanie pásov s lúčnymi kvetmi dokáže v mestách podporiť napríklad včelstvo, ale aj ďalší hmyz a tým celý ekosystém.
Ako informovala hovorkyňa primátora Dominika Mojžišová, napriek tomu, že sa o tomto zámere v Banskej Bystrici zatiaľ nehovorí, aj mesto plánuje vytypovať lokality, kde by bolo kosenie obmedzené. Čiastočne už podľa nej samospráva s týmto zámerom účelne nekosí vybrané okrajové lúky pri uliciach Moskovská či Tatranská.
Vyššia tráva však prináša aj riziká. Okrem nápomocného hmyzu sa v nej môžu vo vyššej miere udržiavať napríklad nebezpečné kliešte. Poskytuje však útočisko aj pre rozličné živočíchy a konkrétne v Banskej Bystrici môže vysoká tráva lákať bližšie k obydliam aj diviaky, ktoré sa stávajú susedmi obyvateľov mesta v čoraz viac lokalitách.
Celospoločenskou témou sa nestávajú len ponechané nepokosené pásy. Viaceré samosprávy začali kosenie obmedzovať aj z ďalšieho dôvodu. Pred pár týždňami upozornil napríklad primátor Prahy Zdeněk Hřib fotkou porovnania nakrátko pokoseného trávnika a nekoseného trávnika na problém letných dní.
Ak sa totiž počas horúcich a suchých dní trávnik pokosí príliš nakrátko, dôjde k jeho takzvanému „zhoreniu“. Stráca pozitívne vlastnosti nielen na biodiverzitu, ale najmä na ochladzovanie svojho okolia či zadržiavanie vody v krajine. Magistrát českej metropoly tak vydal doporučenie zvýšiť výšku kosenia v lete na desať centimetrov, čím sa spravidla môže takejto situácii predísť.
Fotky „zhorených“ trávnikov a ich zelených susedov z nepokosených plôch sa začali šíriť po sociálnych sieťach a reagovať začali aj ďalšie samosprávy. Krátko na to napríklad primátor Trnavy Peter Bročka zábermi z vlastného mesta potvrdil rovnaký problém a v slovenskom Ríme rovnako zmenili systém kosenia.
V Banskej Bystrici však podľa samosprávy „zhorené“ trávniky nie sú zásadným problémom. „Banská Bystrica má špecifický charakter územia. Je obklopená lesmi, ktoré udržujú pomerne vlhkú a stabilnú klímu. Napriek tomu dochádza aj ku ‚zahoreniu‘ trávnikov, ale len v malej miere. V takých prípadoch kosbu úplne nevylučujeme. Nekosíme úplne na hladko, ale nechávame porast trochu vyšší ako pri bežnej kosbe,“ vysvetlila Mojžišová.
Problémy pre alergikov
Zlepšenie biodiverzity, ale aj lepšie uchovávanie vlahy v mestskom prostredí a jeho ochladzovanie sú síce výhody obmedzeného kosenia, avšak to prináša i nevýhody. Svoje by o tom mohli hovoriť najmä alergici. Množstvo peľových, ale aj prachových častíc v ovzduší v Banskej Bystrici neraz prináša pocity z „ťažkého vzduchu“ aj ľuďom, ktorí inak dýchacie problémy nemajú a netrpia alergiami.
Problémy od jari do jesene znásobuje práve peľová sezóna, pričom spomedzi miest, v ktorých Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú meranie, sa Banská Bystrica dlhodobo radí medzi mestá s najvyššími koncentráciami peľu v ovzduší. Navyše sa k tomu pridávajú i pretrvávajúce problémy s prašnosťou a ďalším znečistením ovzdušia, kde mesto pod Urpínom rovnako patrí k negatívnym lídrom na Slovensku.
Dlhodobý problém pretrváva, Bystrica je stále medzi najprašnejšími mestami Slovenska
Napriek faktu, že peľ tráv patrí uprostred leta medzi najvýraznejšie alergény, samospráva sa bráni, že porasty na ich pozemkoch sú spravidla pokosené ešte pred fázou kvetu.
„V našom meste je skôr intenzívny peľ zo stromov a krov. Trávu kosíme v kvete len vo výnimočných prípadoch, väčšinou ju skosíme tesne pred vykvitnutím,“ priblížila hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Dominika Mojžišová.
Mesto v tejto súvislosti pritom nemá bližšiu spoluprácu s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý peľovú situáciu v meste monitoruje. „Informácie sledujeme z verejných informačných zdrojov a v súčasnosti špeciálna komunikácia s RÚVZ neprebieha,“ dodala Mojžišová.
Ani z pohľadu alergikov však nemusí byť čiastočné ponechanie nepokosených plôch až tak výraznou hrozbou oproti súčasnosti. Zelené a nepokosené, prípadne čiastočne kosené a na dlhšiu výšku upravené trávnaté plochy síce dávajú priestor na kvitnutie rastlín a tým aj rozširovaniu peľu v ovzduší, avšak svojim objemom a spomínanou zvýšenou vlhkosťou dokážu časť znečistenia ovzdušia zachytiť.
