Quantcast

Mesto v roku 2019 znížilo svoj dlh o 1,26 milióna eur, čím celkový dlh Banskej Bystrice ku 31. decembru 2019 klesol na sumu 6 062 402 eur. Podľa prepočtov tunajšej samosprávy ide o najnižšie zadĺženie spomedzi všetkých slovenských krajských miest.

„V čase priaznivej ekonomickej situácie sme hospodárili zodpovedne. Spoliehali sme sa na mestský rozpočet a získané mimorozpočtové zdroje. Aj napriek mnohým investičným projektom, ktoré sa nám podarilo zrealizovať, sme mesto zbytočne nezadlžovali. Práve naopak, dlh sme kontinuálne znižovali,“ hovorí Ján Nosko.

Dlh prepočítaný na jedného obyvateľa tak predstavoval ku koncu minulého roka presne 80 €. Ešte v roku 2014 to bolo 187 € na obyvateľa.

Mesto čaká ekonomicky náročné obdobie

Nízke zadĺženie je však zrejme nadlho poslednou pozitívnou ekonomickou správou z mestskej pokladnice. Súčasná mimoriadna situácia a začínajúca súvisiaca hospodárska kríza sa už teraz podpisuje pod negatívne zmeny v rozpočte mesta.

Mestskí poslanci v utorok schválili uvoľnenie sumy 320-tisíc eur z rezervného fondu mesta na náklady, ktoré má samospráva v súvislosti so situáciou okolo aktuálnej koronavírusovej krízy.

Horší však bude je následný dopad, ktorý sa prejaví vo výraznom úbytku príjmov samosprávy.

“Podľa avizovaných informácií z aprílovej daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií očakávame pre Banskú Bystricu 3-miliónový výpadok podielových daní. Okrem toho počítame aj s výpadkom miestnych daní a poplatkov, odhadujeme to na základe poklesu na podielových daniach, kde nám hrozí maximálne 2-miliónový výpadok,” priblížila na utorňajšom zastupiteľstve Zuzana Detková, vedúca ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici. Spolu s výpadkom príjmov z odpustených školských poplatkov preto mesto nateraz počíta s výpadkom  pre tento rok na úrovni minimálne 5,3 milióna eur. Ako dodal primátor Nosko, zvýšené požiadavky prídu aj od dopravcov s ohľadom na ich zvýšené straty.

“Viacerí kolegovia z odbornej obce ale predpokladajú výraznejšie prepady podielových daní. Vyjadrujem sa preto o tejto sume, ako o minimálnej sume,” doplnila mestským poslancom Detková.

Už najbližšie rokovania zastupiteľstva tak môžu priniesť nutnosť prvých škrtov plánovaných výdavkov a prísun nových úsporných opatrení. Ako však aktuálne mesto informovalo, práve vďaka nízkej zadlženosti má Banská Bystrica možnosť nevzdať sa príležitosti čerpať štátne dotácie či eurofondy a na ich spolufinancovanie využiť úverové zdroje.  Ide napríklad o športovú infraštruktúru v súvislosti s organizáciou EYOF, na výstavbu ktorej získala samospráva významné štátne dotácie. Zároveň ide o rôzne projekty z eurofondov, ako napríklad revitalizáciu vnútrobloku Sitnianska v Sásovej.

„Štátne dotácie a eurofondy sú časovo viazané a musíme ich do určitého obdobia vyčerpať. Pri súčasnej situácii spojenej s výpadkom príjmov samospráv nedokážeme všetky potrebné zdroje na spolufinancovanie projektov nájsť iba v rozpočte mesta. V prípade, že by sme si nemohli dovoliť na tento účel čerpať bankový úver, o financie z mimorozpočtových zdrojov by sme nenávratne prišli,“ povedal prvý zástupca primátora Jakub Gajdošík (SMER-SD, SNS).