Po tom, čo ohlásil snahu kandidovať na post primátora nezávislý Peter Gogola, sa k nemu tento týždeň pridal krajský predseda SDKÚ-DS Martin Baník. Do volieb ostávajú ešte štyri mesiace, no už teraz je jasné, že ak sa títo kandidáti medzi sebou nedohodnú, dôjde k rozdeleniu hlasov pravice a v konečnom dôsledku ďalšiemu víťazstvu ľavicového kandidáta.
Pritom už minulosť ukázala, že štiepenie hlasov sa nevypláca. Vo voľbách v roku 2002 postavila každá vtedajšia pravicová strana vlastného kandidáta (Múkera z SDKÚ, Lačný z KDH a Toman z DS), ktorí nakoniec ani v súhrne nezískali toľko hlasov čo Ján Králik, za ktorým stál blok ľavicových subjektov. Naopak v poslednom hlasovaní o primátorovi v roku 2006 koalícia SDKÚ-DS, KDH a HZDS spojila sily, delegovala Jána Chladného, a ten súboj so súčasným primátorom Saktorom prehral len o niečo menej ako 5% hlasov.
Aj v novembrových voľbách možno očakávať, že ľavicu resp. najsilnejšiu ľavicovú stranu Smer bude reprezentovať silný kandidát. Ak je pravdou, čo už všetky vrabce na bystrických strechách čvirikajú, že týmto kandidátom má byť bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, ich oponenti musia zakontrovať minimálne rovnako mediálne a spoločensky známym „esom“.
Z vyššie spomenutého vyplýva, že ak chce Bystrica zmeniť politickú farbu z červenej na modrú, potrebuje si pravica a im blízki občianski aktivisti, v prvom rade sadnúť za spoločný rokovací stôl, a verejnosti predstaviť jedného spoločensky známeho a charizmatického kandidáta, ktorý dokáže seriózne konkurovať protivníkovi z opačného politického pólu. Ohlasovaním kandidátov bez širokej politickej a spoločenskej podpory, ktorí navyše budú odjedať z jedného voličského koláča, sú však pravicové subjekty bližšie akurát k tomu, aby ľavici po voľbách zagratulovali k ďalšiemu úspechu.
