Stredoslovenské múzeum pripravilo na koniec apríla dve zaujímavé podujatia, výstavu Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli a rozprávanie o pravekej osade pri dudinských travertínoch na stretnutí s minulosťou v Thurzovom dome.
Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli
Krásu prírody v jej najjemnejšej forme budú môcť od utorka 29. apríla obdivovať milovníci prírody, estetiky a japonskej kultúry na jedinečnej výstave Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli. Výstava, ktorú Stredoslovenské múzeum pripravilo v spolupráci s banskobystrickým Bonsaj klubom, predstaví desiatky starostlivo tvarovaných miniatúrnych stromčekov domácich aj exotických druhov.
Bonsaj je miniatúrny strom pestovaný v miske, tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu. Počiatky pestovania bonsajov nie sú doložené. Prapôvod klasických vaničkovitých bonsajistických misiek siaha s veľkou pravdepodobnosťou až 4 tisíc rokov do minulosti. Podobajú sa totiž niektorým archeologickým artefaktom z tej doby, a to oltárnym ohniskám na spaľovanie obetín.
„Umenie tvarovania bonsajov má svoj pôvod v starovekej Číne, kde sa prvé zmienky o stromoch pestovaných v miskách objavujú už pred začiatkom nášho letopočtu. Čínske bonsaje sú hlboko symbolické, často zachytávajú krajinné motívy a využívajú prvky ako mŕtve drevo či obnažené korene. Silno v nich cítiť zásah pestovateľa, jeho vôľu a víziu. V 6. storočí sa toto umenie dostalo do Japonska, kde prešlo významným vývojom. Japonci ho zjednodušili a prepracovali, pričom kládli dôraz na estetiku i pestovateľské techniky. Pozorovaním prírodných tvarov vo voľnej krajine vytvorili klasické štýly, ktoré dnes tvoria základ bonsajového umenia. Japonské bonsaje sa vyznačujú eleganciou a subtílnosťou, aj pri výrazných zásahoch pôsobia prirodzene a harmonicky,“ uvádza kurátorka výstavy Jaroslava Bobáková.
Výstava Bonsaje potrvá do 11. mája 2025. V rámci výstavy sa v sobotu 3. mája o 14.30 h uskutoční v Tihányiovskom kaštieli prednáška spojená s praktickými ukážkami tvarovania týchto rastlín. Prednášku odborne zastrešia Vladimír Kriško a Štefan Mlích.
6 000 rokov stará praveká osada
Na juhu stredného Slovenska, v lokalite Dudince – Pod Gestencom, v rokoch 2023 – 2024 Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre realizovala výskum staroeneolitickej osady. Výsledky výskumu v rámci cyklu Stretnutia s minulosťu predstaví jeho vedúca, archeologička Noémi Beljak Pažinová. Prednáška 6 000 tisíc rokov stará praveká osada pri dudinských travertínoch sa uskutoční v stredu 30. apríla o 17.00 h v Thurzovom dome.
„Najvýznamnejší objav na tomto území predstavovala zásobnica, v ktorej sa našlo pietne uložené dieťa (vek 1 až 2 roky). Analyzovaný a datovaný antropologický a archeozoologický materiál z osady poukazuje na osídlenie v období cca 4300 – 4100 pred Kr. Izotopové analýzy N a C prinášajú informácie o prírodnom prostredí osady a strave dieťaťa ako aj hospodárskych zvierat. Na základe rozboru keramického materiálu bola osada priradená ludanickej skupine s vplyvom z bodrogkeresztúrskeho prostredia,“ hovorí archeologička Noémi Beljak Pažinová.
O význame tejto lokality hovoria nielen prítomné minerálne pramene, ktoré boli využívané pravdepodobne už od praveku, ale aj suroviny cudzieho pôvodu, a to predovšetkým obsidián z Tokajských vrchov a podkrakovský pazúrik z Malopoľska. Lokalita v Dudinciach predstavuje dôležitý úsek osídlenia územia, keď sa na strednom Slovensku začali objavovať prví kovolejári.
„Skúmané boli dve sondy v celkovom rozsahu 50 štvorcových metrov. Zdokumentované boli sídelné objekty, odpadové jamy, hliníky a zásobnica, na dne ktorej bolo objavené aj spomínané kostrovo pochované dieťa v skrčenej polohe. Na územnej polohe môžeme konštatovať bohaté a rozsiahle osídlenie, na čo poukazuje množstvo objavených keramických fragmentov, štiepaná industria, mazanica, zvieracie kosti, ako aj skelet dieťaťa,“ dodáva Noémi Beljak Pažinová.
Archeologický výskum – praveká osada pri dudinských travertínoch:
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
