Mesto olympijskych víťazov. Boli sme, chceme byť, alebo možno budeme. Zatiaľ sme však ostali len pri nadpise pri vstupe do mesta. Posledné mestské zastupiteľstvo sprevádzal na bystrické pomery veľký protest. Svoje požiadavky prišlo adresovať zastupiteľstvu a vedeniu mesta Občianske združenie Barani pod vedením Michala Handzuša.
Koncepcia rozvoja športu, ktorá bola schválená v roku 2021, je viac ako 150-stranovým analytickým materiálom. Zaujímavé zistenia sa nepremietajú do práce s mladými, nevyužívame ich potenciál, nepracujeme s nimi na obsahu. Spravidla v harmonograme okrem budovania športovej infraštruktúry nenájdete nič iné. Žiadne posilňovanie športových klubov, hosťovanie súťaží a turnajov, zlepšovanie povedomia o prospešnosti športovania a i. V akčných plánoch nájdete len šablónu tabuľky, bez aktivít na daný rok a alokácie finančných zdrojov.
Mám za to, že pri koncepčnom myslení, s tak výdatnou analytickou časťou, chýba tejto koncepcii dôležitá koncovka. Rekonštrukcie a budovanie ihrísk predsa nemôžeme riešiť bez konkrétnych cieľov a aktivít, ktoré dajú vybudovaným priestorom zmysel. Banská Bystrica má cez 17 000 detí a mladých ľudí vo veku od 4 do 30 rokov. Treba zdôrazniť, že je to číslo bez „cezpoľných“ stredoškolákov a vysokoškolákov, študujúcich v našom meste.
Sme univerzitným mestom so 6 fakultami. Sme mestom so 17 strednými školami!!! Tejto početnej skupine je potrebné umožniť realizáciu a teda aj športové vyžitie. Nepopieram, že vytvoriť s takouto masou mladých ľudí obsah a naplnenie vybudovanej infraštruktúry je výzvou. Prečo sa to ale potom neodráža v prioritách tejto koncepcie? Chce to živú víziu (nielen tú na papieri) a množstvo práce. Koncepcia sa dá napĺňať prostredníctvom viacerých subjektov a cez vytváranie silných a zdravých partnerstiev. Budovať infraštruktúru bez obsahu a udržateľnosti veľký zmysel nemá. Teda má, ale len pre úzku skupinu ľudí.
Nestačí len vlastniť budovy – štadión, plaváreň, či športovú halu, ktorých náklady platíme prostredníctvom mestských spoločností z rozpočtu mesta. Je potrebné prevádzkovať ich tak, aby ako benefit svojej komerčnej prevádzky vedeli poskytnúť aj verejnoprospešné služby a zázemie pre novú generáciu športovcov, ktorá ešte len vyrastá, či neprofesionálny šport. Sme predsa mesto olympijských víťazov, či nie? Zatiaľ vidíme len zlyhania – pri financovaní športu mestom, v transparentnosti, stanovení a dodržiavaní vízie, zásad, kritérií, dosahovaní efektívnosti, v manažmente mestskej firmy. To posledné, teda živá vízia mesta, vlastne úplne absentuje. A nielen v športe. Takmer vo všetkom. No ak to ide v iných mestách, musí to ísť aj u nás. Ak to nejde, nedá sa to pomenovať nijak inak ako manažérske zlyhanie.
Využívanie vybudovanej športovej infraštruktúry by malo dávať rovnaké príležitosti všetkým, aj nekomerčným subjektom a verejnosti. Samozrejme s primeranými požiadavkami na podieľanie sa na nákladoch na prevádzku. Financovanie športu musí byť transparentné, vyvážené. Podporované športové združenia nepotrebujú nálepku, že sa obohacujú na úkor iných. Ich financovanie v zložitom svete je predsa viaczdrojové. Je najvyšší čas, aby si mesto športu a olympijských víťazov stanovilo, do akých športov bude investovať verejné zdroje a kto bude vo vybudovanej športovej infraštruktúre športovať a vytvárať pre ňu naplnenie.
