Blog som chcel publikovať už oveľa skôr. Mal byť naplnený obsahovo zaujímavými a potrebnými témami z februárovej komisie mestského zastupiteľstva pre životné prostredie. Záleží mi totiž na tom, aby ste ako obyvatelia Banskej Bystrice dostávali informácie aj z týchto dôležitých zasadnutí
NÁDYCH – VÝDYCH A ADRENALÍNOVÁ JAZDA
Doslova. Zaujímavá téma o kvalite ovzdušia v Banskej Bystrici však z rokovania vypadla a práve tej som sa chcel venovať v blogu najviac. Veľmi často totiž čítame o upozorneniach o vážnom prekročení limitov prachových častíc vo vzduchu. Žiaľ, predčasne som sa tešil, že sa na komisii porozprávame aj o nejakých riešeniach a systémových krokoch. Zatiaľ len zhlboka vdychujeme jemný, ale nebezpečný prach v ovzduší mesta pod Urpínom.
Čas od dátumu konania komisie, teda od 15. do 24. februára to bola naozaj náročná “jazda”. Všetkému sa nebudem môcť venovať, ale spomeniem, že to bolo šesť vážnych tém životného prostredia a dve smutné výročia. Vlastne, od komunálnych volieb je to pre mňa niečo ako horská dráha a dvíha mi to adrenalín a ostatné stresové hormóny v krvi. Netrpezlivo čakám, že po veľkolepej kampani Tímu Nosko a skvelom rozpracovanom volebnom programe, začnú diať skutočne veľké veci. Minimálne oblasť klímy a životného prostredia, ktorá je mojou srdcovkou a pri ktorej budem, tak ako doteraz, aktívny, konštruktívny aj kritický.
VODÍKOVÁ VÍZIA
Z čista jasna sa na februárovej komisii objavila prezentácia výroby čistého a zeleného vodíka pre mesto. Musím povedať, že za mňa je to perfektná vízia. Len trochu kríva. A to na všetky nohy. To ale vysvetlím neskôr.
Vodík ako zdroj čistej energie nám environmentálnym inžinierom vŕta v hlave už poriadne dlho. Dôvod je jasný – jeho “horením” nevzniká CO2, ale H2O, čiže voda. Všetko je to krásne, len ako sa k tomu vodíku dostať environmentálne prijateľným spôsobom. Z ropy nie… Na elektrolýzu z vody potrebujeme vyrábať elektrinu napríklad zo slnka alebo z vetra. Zaujímavý spôsob je aj pyrolýza nevyužiteľného plastového odpadu spolu s drevom v percentuálnom pomere 20:80.
Technológia pyrolýzneho získavania vodíka je možno zaujímavá, ale tiež ju treba niečim „kŕmiť“. A my potrebujeme odpady skôr minimalizovať, fosílne suroviny utlmovať a pri dreve bude už čoskoro vyšší dopyt ako sú možnosti jeho rýchlej obnovy v klimaticky zasiahnutom prostredí. A prečo teda „kríva“ ten vodík? Pretože návrh je využívať ho na pohon vodíkových autobusov v mestskej hromadnej doprave. Staneme sa lídrom medzi mestami široko ďaleko? Nezdá sa vám to divné riešiť pohon autobusov a neriešiť samotnú dopravu? Nemať v poriadku grafikony a systém MHD, ale riešiť pohon? Podstatou je, aby sa ľudia verejnou dopravou dostali za svojimi aktivitami pohodlne a v primeranom čase a prestali jazdiť individuálne autami. A to musí ísť ruka v ruke s parkovacou politikou mesta. Pohon autobusov je druhoradý, môžu jazdiť aj na hviezdny prach.
PARKOVANIE – NEKONEČNÁ TÉMA
Vec, ktorá ma veľmi sklamala, je pokračovanie výstavby parkovísk na úkor zelene a aktivít miestnej komunity. Nie som proti parkovaniu!, to chcem zdôrazniť. Ale udivuje ma, ako dokážeme kvôli 70 parkovacím miestam vyrúbať stromy a prekladať siete. Ale keď by sme mali vybudovať najefektívnejšie klimatizačné jednotky – verejnú uličnú zeleň, vyhovárame sa na tie isté siete, kvôli ktorým výsadba nie je možná. Parkoviská sa dajú robiť aj zelené, bezpečné, zatienené košatými stromami, s biologickými retenčnými výsadbami, ktoré prefiltrujú a odparia vodu z plochy parkoviska. Parkovisko môže byť esteticky zaujímavé, funkčné a môže byť aj prvkom zlepšujúcim klímu. To by sme ale museli k téme pristupovať zodpovedne, odborne, komplexne, v duchu požiadaviek doby a hlavne podľa spoločenskej dohody v podobe parkovacej politiky mesta, ktorú ale nemáme.
EKOSYSTÉMOVÉ SLUŽBY A BOJ O ZÁCHRANU „KOVÁČIKA“
V závere týždňa bola v Centre nezávislej kultúry Záhrada prednáška a diskusia s profesorom Viliamom Pichlerom z Katedry prírodného prostredia Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Témou boli rekreačné a zdravotné funkcie lesa. Prednáška bola mimoriadne zaujímavá. Výskum lesa nemusí byť len o produkcii dreva alebo o poľovníctve. Ja som rád, že sa niekto vedecky venuje aj mimoprodukčným funkciám lesa z hľadiska jeho vnímania nami ľuďmi. Existujú dáta z prieskumov a boli prezentované výsledky o tom, ako vnímame les. Na dátach vieme preukázať, že pri vnímaní lesa stále viac idú do popredia aj pojmy a spojenia ako zdravie, rekreácia, kyslík, relax, sloboda a podobne. Pána profesora poznám ako študent a po mnohých rokoch ma toto stretnutie veľmi obohatilo a inšpirovalo.
Piatok poobede by mala začať príprava na víkend a oddych. Namiesto toho mi však skoro celý deň zabrala kauza výrubu lipy v mestskom parku. Mesto na svojom facebookovom profile zverejnilo informáciu o nutnosti havarijného výrubu niekoľkých drevín. Medzi nimi aj starej lipy, pri ktorej doc. Valerián Franc pôsobiaci na UMB našiel vzácneho chráneného chrobáka, kováčika hrdzavého. Na jeho výskyt v parku som upozorňoval už v roku 2015 a aj na základe článku pána docenta sa podarilo zachovať niekoľko torz kmeňov stromov, kde môže prebiehať vývoj lariev vzácnych druhov hmyzu. Prešlo však niekoľko rokov a situácia s výrubom starých stromov v parku je znovu tu! Navyše mimo výrubových konaní, len ako tzv. havarijný stav.
Za jeden deň som obvolal a zmobilizoval všetkých, ktorých som mohol. Po intervencii viceprimátora Ing. Majlinga u správcu zelene došlo k prehodnoteniu situácie a pozastaveniu výrubu. Hoci som sa domnieval, že už v minulosti došlo k vzájomnému pochopeniu a hlavne k zhode na význame starých stromov v meste, dnešná situácia ukázala, že je potrebné začať o tom komunikovať opätovne. Moja dnešná hodina pod lipou s docentom Francom mi dala presvedčenie, že sme spoločne dospeli k správnemu rozhodnutiu.
Budúci týždeň sa stretneme a skúsime nájsť riešenie pre zachovanie vzácneho kováčika v našom parku, ale aj zimovísk chránených netopierov a dutín pre vtáctvo. Verím, že správcovi mestskej zelene, mestskej rozpočtovej organizácii Záhradnícke a rekreačné služby rovnako záleží na profesionálnej úrovni svojej práce a aplikovaní vedeckých poznatkov a postupov zachovávajúcich vzácny genofond a biodiverzitu v meste. Nehovoriac o tom, že v prípade zmeny klímy sú stromy najúčinnejšími klimatizačnými jednotkami, ktoré dokážu nielen znižovať teplotu, zvyšovať vlhkosť ale aj zachytávať prašnosť okolitého prostredia.
Nádych, výdych…
